Boj s medveďom (22. 12. 2014)

22. december 2014 / Juraj, Dominika, Martin

Vytlačiť

Vianočný stromček nám nosí samozrejme Ježiško (teda aspoň predškolákom a menším).

V praxi to znamená, že jeho zdobenie prebieha 23. neskoro večer za zamknutými dverami, keď už deti spia.

V čase, keď sme mali ešte len tri deti sme dostali vianočný stromček umelý - krásnu, urastenú jedľu ktorá síce „ihličie" mala z plastu, ale osadené na poriadnej kovovej kostre s nekrytými koncami. A to sa mi stalo osudným.

Kým manželka v kuchyni vypekala a vyvárala, ja som sa pustil do jeho inštalácie... Už si dobre nepamätám ako k tomu prišlo. Jedľa sa odrazu rútila na mňa a ja som sa zo všetkých síl snažil zachrániť tento padajúci kolos s vianočnými ozdobami - a pritom chrániť aj seba. Podarilo sa.

Po chvíli stabilizovania som zistil, že na mojom predlaktí pribudla tiež ozdoba v podobe asi 20 centimetrovej, pomerne hlbokej rany. A poriadne krvácala. Hlúpe kovové konáre...

Na urgent sa mi v ten večer vôbec nechcelo, tak sme to za pomoci manželky len poriadne stiahli zo všetkých strán (musím ju pochváliť, nezamdlela) a stromček som statočne, už viac-menej jednoručne, dozdobil.

Ráno rozžiarené oči našich detí stáli za to. Ich pozornosti však neušla ani ozdoba na mojej ruke. Strašne boli zvedavé čo tam pod tým obväzom mám. V záujme zachovania vianočného tajomstva (a zamedzenia paniky) som si vymyslel príbeh o nočnom boji s medveďom...

Deti sa tvárili že to berú, a ešte som bol aj za hrdinu... trochu problém nastal až vtedy, keď sa bojovným ockom deti chválili na verejnosti (ranu som ešte preväzoval zo dva týždne).

Samozrejme, neskôr som deťom pravdu povedal.

Dnes už títo traja statoční v tajnosti pomáhajú ozdobovať stromček od Ježiška ako prekvapenie pre svoje dve mladšie sestry. Vždy mi pritom pripomenú, aby som sa ho radšej nedotýkal, lebo v tomto čase už medvede spia zimným spánkom...

Podnety:

Adventný čas pri sviečkach a spoločne strávené večery sú ako stvorené na rozprávanie príbehov... aj tých ozajstných, ktoré sa prihodili a v ktorých sme možno zreteľnejšie prečítali Boží rukopis.

Porozprávajme rodinke naše príbehy, naše zážitky. O tom, ako cez bežné udalosti vnímame Božiu prítomnosť.

A rozprávajme svojim deťom aj ich príbehy, napr. ako to bolo s ich narodením, ich prvými rokmi...

Nech na každého dôjde, nech má každý ten svoj príbeh. A uvidíte - len tak rýchlo sa večer neskončí...

Božie slovo + biblický komentár

Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. (Lk 1, 46-56)

Mária je nová archa zmluvy. Kým tá „stará“ v sebe ukrývala kamenné tabule – znak Božej prítomnosti medzi ľudom, Mária v sebe nosí Boha – Ježiša.

Boha ktorý koná, vo vzťahu k Márii: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný", a potom aj pre ľud:

     ⁃       "ukázal silu svojho ramena (vystrel svoju ruku)

     ⁃       rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú

     ⁃       mocnárov zosadil z trónov

     ⁃       povýšil ponížených

     ⁃       hladných nakŕmil dobrotami

     ⁃       bohatých prepustil na prázdno

     ⁃       ujal sa Izraela svojho služobníka...“

Prečo je týchto vyjadrení práve sedem? Lebo autor textu chce poukázať na spasiteľné pôsobenie Boha v plnom význame. Číslo sedem je totiž v Písme symbolom toho, čo je kompletné a totálne.

Boh koná. Koná aj – a najmä – cez tých čo uverili...

(Spracované podľa zdroja)

Zahrajme sa: NA POŠTU A POŠTÁRA - trochu inak

Ráno vyhlásime hru na poštu, počas celého dňa si môžeme písať navzájom rôzne odkazy, posielať obrázky, vtipy, pozdravy... Jeden z rodiny má funkciu poštára, čiže zbiera poštu do poštárskej kabely a nosí ju adresátom. (samozrejme, väčšinou rodičia musia „rozdúchať" iskry konverzácie a priebežne byť na pomoci najmä tým najmenším...).

Večer sa nezabudneme spoločne o hre porozprávať.

Zaujal vás ADVENT S RODINOU?

Prihláste sa k pravidelnému odoberaniu každodenných noviniek počas projektu, od 29. 11. 2015 do 24. 12. 2015.

Zároveň sa môžete aj Vy podeliť o svoje skúsenosti a zážitky z Vašich rodín. Prispejte do spoločnej pokladnice ADVENT S RODINOU - napíšte nám.

Tešíme sa na spoločný čas v našich rodinách, a aj spoločný čas s Vami na stránkach ZAOSTRI.