Už sme ťa nečakali (24. 12. 2014)

24. december 2014 / Dominika, Martin

Vytlačiť

Žili sme si taký spokojný život. Vedeli sme obaja, akým smerom chceme, aby sa uberal, mali sme predstavy, plány, sny...

Naša rodinka bola pekná, zohratá a na dnešné pomery aj celkom početná -  štyri deti. Mali sme pocit, že stačí.

Dve čiarky na tehotenskom teste bol pre nás šok. Mala som 100 + 1 dôvodov k sebaľútosti, nadávkam, hádkam, plaču, hľadaniu odpovedí...

Aj som si väčšinu toho prežila, s patričnou dávkou tehotenských emócii dávkovaných v nepredvídateľnom čase, množstve a intenzite. Oznámiť to zamestnávateľovi, ktorý už so mnou (po 10 rokoch nepretržitej rodičovskej dovolenke) počítal. Povedať to starkým, ktorých už naše tretie dieťa prekvapilo... na chvíľu aj nemilo. O prababkách ani nehovorím. Zrušiť všetky naše plány týkajúce sa aktivít, ktoré sa s bábom jednoducho robiť nedajú. Čeliť nechápavým pohľadom susedov, známych, ale i neznámych ihriskových mamičiek a oteckov. Na nepríjemné otázky odpovedať pokojne. Zvládnuť slabosť, spavosť a nestabilný žalúdok pri plnom fungovaní  rodiny so štyrmi deťmi...

A potom, úplne nenápadne, pomaly, som si uvedomila, že sa niečo zmenilo.

Že sa odrazu cítim obdarovaná.

Že som poctená dôverou.

Že sa teším, keď si ťa po spoločnom čakaní pritúlim.

Keď sa na mňa pozrieš tým prvým čistým pohľadom Keď tvoj ocko bude mať zase v očiach slzy, lebo aj on sa ťa už nevedel dočkať. Keď ti tvoji súrodenci budú počítať pršteky. Keď pri našom stole pribudne ďalšia stolička  a dve kolienka, ktoré budú potrebovať občas pofúkať. Keď ťa starkí budú milovať.

Lebo ty nie si navyše.

Si naša a bez teba už nie sme kompletní.

Podnety:

Veľakrát v živote sa stane, že dostaneme nečakané a nechcené dary. Nielen tie hmotné, a ani to nemusí byť nečakané dieťa. Ale napríklad choroba, úraz, rodičia o ktorých sa treba starať, nepríjemnosť v práci, strata zamestnania...

Každý z nás čaká od života veci príjemné, radostné. Vieme na ne čakať.

• Ale ako prijímame veci nečakané, možno nepríjemné?
• Ako im dávame zmysel?
• Ako ich spracovávame?
• Vieme sa v tých chvíľach pozerať aj mimo seba?

Božie slovo + biblický komentár

Jánovho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života.

A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“ (Lk 1, 67-79)

Chválospev na Boha v novom štýle. Kde sa to berie v starom Zachariášovi, ktorý neuveril Bohu?

Skúsenosť môže byť tvrdá, ale naučí. Naučí toho, kto v tichu svojho bytia vie „prehliadnuť“ svoje vlastné schémy, očakávania, predstavy o,.... Vytvára sa miesto pre Ducha – ten, ktorý veje kde chce a ako chce.

S takýmto nadstavením by sa starý Zachariáš mohol stať Ježišovým učeníkom.

Priatelia,

ďakujeme za Vašu spoluprácu a prítomnosť

v ADVENTE S RODINOU

Prajeme Vám pokojné

a radostné dni s rodinou,

dni VIANOC...

dni prijatia dobrého Boha,

ktorý túži byť s nami tak jednoducho

ako sa len dá...

     tím ZAOSTRI NA RODINU