Netreba mať zásluhy, stačia potreby

24. september 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

V septembri 2014 Maroš Kuffa v Šaštíne hovoril, že práve stavia nový dom na Ukrajine - lebo vie, že je blízko čas, kedy mnohí ľudia budú na úteku, a budú hľadať miesto, kde by ich prijali.

Maroš hľadí na potreby ľudí... a reaguje na ne. Nie na ich zásluhy, ale na ich potreby.

... lebo podľa rovnakej logiky miluje aj Boh...

... a presne o tom je dnešné evanjelium:

Mt 20, 1-16

V tom čase povedal Ježiš svojim učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.

Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli.

Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.

Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘

Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘

Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.

Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘

Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘

Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“

Nie je jednoduché prijať Boha, ktorý “dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých” (Mt 5, 45), namiesto toho, aby dobrých odmeňoval a zlých trestal, ponúkajúc tak všetkým svoju lásku. Takýto Boh sa zdá byť nespravodlivý, rovnako ako pán vinice v podobenstve, ktoré rozpovedal Ježiš (Mt 20, 1-15). Je nám v ňom predstavený vlastník pozemkov, ktorý najíma nádenníkov do svojej vinice. Dôležitosť práce je zobrazená tým, že samotný panovník vychádza z domu na svitaní, a ide do dediny na námestie, aby naverboval robotníkov (Mt 20, 1). Odmenou bol jeden denár za deň, a na tom sa pán zjednal s pracovníkmi.

Vysoká dostupnosť pracovnej sily mala za následok to, že hneď ráno bolo možné zabezpečiť dostatok pracovníkov na celý deň. Avšak prekvapivo, okolo deviatej ráno, vychádza pán znovu von a ide hľadať dalších nádenníkov. Nerobí tak pre potreby vinice, má robotníkov viac než dosť. Najíma ich preto, že sú ešte stále nezamestnaní, a vo vtedajšej spoločnosti nepracovať znamenalo nejesť. Pán myslí na ich potreby. A sľubuje im, že ich odmení za ich prácu: “dám vám, čo bude spravodlivé” Mt 20, 4.

Napoludnie sa panovník opäť vracia na námestie a najíma ďalších robotníkov, a tak isto aj o tretej popoludní. Vo vinici je už robotníkov naozaj dostatok, ale hospodár sa viac starostí o to, že v dedine sú ešte ľudia bez práce, než o svoje vlastné záujmy. A už takmer zapadá slnko, o piatej popoludní, keď pán odchádza hľadať ďalších ľudí, ktorých nikto nezavolal pracovať. Do konca pracovného dňa už ostáva iba hodina, už ich nikto nezamestná. Nepracovali, a teda nebudú ani jesť. Ak na nich nikto nemyslel, tak sa o nich postará pán vinice, zavolá ich pracovať, ale o odmene nepadne ani slovo: nebudú pracovať ani len hodinu, postačí im kus chleba.

Námestie v dedine je ľudoprázdne. Žiaden nádennik nečaká na prácu: všetci sú vo vinici, kde sa to hemží robotníkmi. Tí, čo začali pracovať hneď na svitaní, boli celkom šťastní, keď počas celého dňa videli prichádzať ďalších robotníkov na pomoc; s ich príspevkom nebol deň až taký ťažký. Ich šťastie sa premieňa v nadšenie, keď vidia, že hospodár začína vyplácať tých posledných, čo nepracovali ani len hodinu, a dáva im po denári: to nie je pláca ale dar. Ak tí, čo pracovali iba hodinu, dostávajú toľko, na čom sa zjednali prví robotníci za celý deň, potom tí, čo znášali ťažkosti celého dňa a tepla, istotne dostanú aspoň tri krát toľko.

Ale keď potom vidia, že aj oni dostali iba jeden denár, na ktorom sa ráno zjednali, prepadajú sklamaniu a zlej nálade, pretože si boli istí, “že dostanú viac” a považujú hospodára za nespravodlivého. Pán vinice nebol nespravodlivý (dostali to, na čom sa zjednali), ale štedrý. Neuberá nič tým, čo pracovali od úsvitu, ale chce dať tú istú výplatu aj tým posledným. Pán vinice obhajuje svoje správanie tým, že sa označuje za dobrého: “či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?”. V správaní pána vinice Ježiš zobrazuje správanie Otca.

Boh nie je prísny panovník, ale štedrý pán, ktorý neodmeňuje ľudí podľa ich zásluh, ale podľa ich potrieb, pretože jeho láska nie je preukazovaná ako odmena, ale ako dar. Jeho konanie je motivované potrebami človeka, jeho šťastím. A ak sa niekomu zdá toto správanie nespravodlivé, ak mu to nevyhovuje, je to preto, že je lakomý a závistlivý, a robí všetko iba pre vlastný prospech. Takýto človek nikdy nepochopí konanie Boha, ktorý “nehľadá vlastný záujem” (1Kor 13,5) ale záujem ľudí.

Preklad: Zuzana Černá