Úloha na dnes: hľadať!

6. december 2016 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Tento rok pracujeme v ZAOSTRI na preklade ďaľšej knihy od biblistu Alberta Maggiho: Podobenstvá ako kamene (Parabole come pietre).

K dnešnému evanjeliovému čítaniu "o stratenej ovci" ponúkame citáciu z tejto knihy:

Mt 18, 12-14

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.

Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“

Ježišovo učenie o maličkých, o učeníkoch považovaných za bezvýznamných, ktorí si ale osvojili pravé hodnoty Kráľovstva (služba druhým), pokračuje ďalšou témou prezentovanou formou podobenstva.

V podobenstve o stratenej ovci sa Ježiš vzťahuje na maličkých v spoločenstve, ktorí sa cítia byť podvedení správaním tých, ktorí sa v nej cítia byť veľkými, a hrozí im, že poblúdia (sú pohoršení)[1].

Matúš až tri krát opakuje, že táto ovca nie je stratená[2], ale zablúdená[3], či lepšie podvedená, zradená, podľa významu gréckeho slovesa planaô, čo znamená odvrátiť, zradiť, priviesť do omylu (viď Iz 53, 6 LXX)[4].

Jednotlivé prvky tohto podobenstva odkazujú na Knihu proroka Ezechiela, kde je opísaný Pánov slovný útok voči pastierom Izraela “ktorí pasú sami seba” a nestarajú sa o stádo (Ez 34, 2). Boh odníma stádo pastierom, ktorí si s ním pánovite počínajú, a on sám sa stará a ovce a tvrdí, že “stratené[5] vyhľadá, odohnané[6] zavráti” (Ez 34, 16 LXX).

Spoločenstvo, ktoré namiesto služby preukazuje tvár nadvlády, je spoločenstvom, ktoré podvádza a zrádza svoju vieru v Otca každého človeka.

Zablúdená ovca je obrazom všetkých tých, čo sú sklamaní kresťanským spoločenstvom, pretože v ňom nenachádzajú hodnoty bratstva, zdieľania a odpustenia, ale rivalitu, nenásytnosť a zatrpknutosť.

Ježiš sa vo svojom rozprávaní pýta poslucháčov na ich názor (“Čo myslíte?”) a považuje za samozrejmé správanie, ktoré sa ale javí v protiklade so zdravým rozumom. Žiaden pastier by nenechal svoje stádo bez dozoru kdesi uprostred hôr, a nešiel by hľadať jednu jedinú ovcu, o ktorej si ani nie je istý, či ju vôbec nájde. Ale pre Ježiša je hodnota zablúdenej ovce, obraz maličkých, rovnaká ako ostatných deväťdesiatich deviatich. V očiach Pána je cenný každý človek.

Pastierova radosť z toho, že deväťdesiat deväť oviec bezpečne prečkalo jeho neprítomnosť, nie je porovnateľná s radosťou, ktorú prežíva pri nájdení zablúdenej ovce. Evanjelista tak zdôrazňuje hodnotu tejto jedinej ovce v porovnaní s ostatným deväťdesiatimi deviatimi.

Na rozdiel od toho, čo čítame v Ezechielovi, a čo by očakávali poslucháči, Ježiš netvrdí, že pastier privádza zablúdenú ovcu späť do košiara s ostatným deväťdesiatimi deviatimi.

Stádo sa totiž stalo rizikovým miestom.

Keď je spoločenstvo ovládané ambíciami a rivalitou, a nie je schopné odpúšťať a prijímať, stáva sa nebezpečným a klamlivým miestom, ktorému je lepšie sa vyhnúť, aby človek nepoblúdil.

Práve preto pastier neprivádza ovcu späť do stáda. Stádu totiž nehrozia iba vonkajšie nebezpečenstvá, ale aj vo vnútri skupiny sa môžu vyskytnúť postoje, ktoré sú v protiklade s evanjeliovým učením, a hrozí, že namiesto pastierov, ktorí slúžia stádu, sú v ňom draví vlci, ktorí ho roztrhajú na kusy (Mt 7, 15).

Pastier ide svojou cestou aj so zablúdenou ovcou, vytvára s ňou intímny a hlboký vzťah, nenavracia ju späť do stáda, ktoré tak prichádza nielen o jednu ovcu, ale aj o pastiera.

Spoločenstvu, ktoré sa modlitbou Otče náš zaviazalo spolupracovať na naplnení Otcovej vôle (Mt 6, 10), Ježiš pripomína konečný cieľ tejto vôle: aby sa každý človek mohol stať Božím dieťaťom. Nikto sa nesmie cítiť vylúčený z tohto plánu Stvoriteľa pre ľudstvo.

Úloha hľadať všetkých tých, ktorí sa vzdialili (zabúdili), sa netýka iba Ježiša, ale všetkých učeníkov. Spoločenstvo veriacich je Kristom povolané byť “svetlom sveta” (Mt 5, 14), čím je pozvané spolupracovať na tom, aby Otcova láska dosiahla všetkých ľudí.