Bol to Pútnik, čakal nás v jaskyni

31. máj 2018 / Juraj Hajkovský

Vytlačiť

V jednu krásnu sobotu sme si naplánovali spoločný výlet. Chlapci vedia len o tom, že ideme s kamarátmi do lesa. Netreba viac. Táto informácia úplne stačí na motiváciu vstať od telky, tabletu a vyraziť. Nevediac, čo ich čaká ani kam pôjdu, ale s kým a to je dôležité. 11 chlapcov vo veku 6 až 13 rokov a 11 otcov sa v nedeľné popoludnie vybralo do lesov nad Sásovou. Počasie nádherné, slniečko ešte vysoko nad nami a teplo. Tempo pomerne svižné, cesta ubieha rýchlo. Chlapcom stačí, že sú spolu. Nepotrebujú vedieť, kam idú a dokonca sa v partii strácajú všetky otázky tipu „ešte dlhoooo???“. Otcovia majú priestor a čas pre seba navzájom.

Lesná cesta sa mení, blížime sa k dôležitej križovatke. Potrebný je zásah, inak bude cieľ odhalený. „Chlapci, odteraz pôjdete ďalej so šatkou na očiach. Otec vás bude viesť za ruku, nemáte sa čoho báť“. A ide sa ďalej. Značky blížiacej sa jaskyne vidíme len my, otcovia. Za ruku vedieme drobcov najprv po lesnej magistrále, potom po chodníčku a záverečný úsek aj cez popadané kmene. Nik sa nesťažuje, nik neodmieta. Chlapci sú vyzvaní, aby vnímali ušami a započúvali sa a tak si užívame aj zázračný šum lesa.

Sme pred cieľom, šatky idú dole. Skupina je mierne rozrušená. To len kým sa lesom ozýva opakovaný zvuk sovy… hu huuu hu huuuu… hu huuu hu huuu.  „Samko, to je pre teba, niekto ťa volá. Choď s otcom ďalej po ceste. Bude vedieť kam.“ A on už o chvíľu mizne za zákrutou. A takto postupne,  po 5 minútach odchádza vždy ďalší syn s otcom do hlbín lesa. Stále nevie, čo ho čaká, ale tuší, že to bude niečo väčšie. Čoskoro zistia, že niekto ich čaká v jaskyni, ktorá je už len minútku od miesta, kde sme sa utáborili.

Ten niekto je pútnik. Ten istý, ktorý čakal Artúra pri ohnisku, teraz čaká každého z nich v jaskyni. Pútnik sa chlapcovi prihovára jeho rečou. Vie, v čom je dobrý, kde sa mu darí a kde nie. Chlapec pútnika nikdy nestretol, ale čítal o ňom a verí v neho. Tu sa s ním priamo stretáva. Na záver rozhovoru ho Pútnik pozýva do Hry a odovzdáva mu spolu s pozvánkou aj krabičku Hry. Otec počas obradu čaká pri prahu jaskyne a celú scénu pozoruje. Potom spolu odchádzajú, aby sa pripojili k ostatným pozvaným rovesníkom.

Toto popoludnie malo svoje čaro. Bolo čitateľné z tvár nielen chlapcov, ale aj ich otcov. Pútnik šiel ďalej svojou cestou a my tiež. Teraz je už týždeň po stretnutí s pútnikom a začíname hru naozaj. Držte nám palce !

Hra Drakobijec – Tvoja cesta je pre všetkých. Viac informácií o nej ako aj možnosť objednať je kliknutím TU.