SpäťÚvod / Články / Naše projekty / duchovné cvičenia / Hovorím ti, ešte dnes...
Pozvanie uvažovať vlastnou hlavouÚloha na dnes: hľadať!

Hovorím ti, ešte dnes...

24. november 2019 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť Vytlačiť
Hovorím ti, ešte dnes...

Posolstvo evanjelia stále platné... Boh nehľadí na zásluhy ľudí, ale pozerá sa na ich potreby, nie na ich čnosti, ale to, čo skutočne potrebujú.

Pozrime na dnešnú dobrú zvesť a jej komentár.

 

Lk 23, 35b - 43

Poprední muži sa posmievali Ježišovi a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“

Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“

A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“

Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“

Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

 

Neexistujú situácie bez možností; prípady ktoré sa nedajú vyriešiť. Aj v okolnostiach ktoré sú pre človeka najzúfalejšie je vždy apoň nejaká nádej, je tu istota lásky toho Boha, ktorý ako píše sv. Pavol v liste Rimanom, všetkých uzavrel do neposlušnosti, aby preukázal svoje milosrdenstvo voči všetkým [1].

Podľa knihy Genezis bol vyhnaným človekom hriešnik, teda máme tu obraz Boha, ktorý trestá a karhá hriešnika. A predsa v Lukášovom evanjeliu prvá osoba, ktorá vojde do raja s Ježišom bude jeden anonymný lotor, zbojník. Od tohto momentu dvere raja, teda spásy, budú otvorené pre všetkých, ktorí uznajú Ježiša za kráľa, teda toho, kto sa o nich postará, bez ohľadu na ich minulosť. A aj pre tých, ktorí prídu v poslednej minúte.

Prečo? Ježiš, ako to potvrdil on sám, prišiel hľadať a zachrániť to, čo bolo stratené [2]. A evanjelista Lukáš to jasne ukazuje od začiatku až do konca svojho evanjelia. Na začiatku keď pastieri – ktorí boli považovaní za hriešnikov a ktorí sa báli Božieho trestu a pokarhania – sú obkolesení nie Božím hnevom, ktorý by ich obrátil na popol, ale Božou slávou, Božím svetlom a počujú anjelský chór, ktorý oznamuje:  “Pokoj na zemi ľuďom, ktorých on miluje [3]. Božia láska pre celé ľudské pokolenie. Až do posledných stránok evanjelia Ježiš uisťuje zločinca, ukrižovaného spolu s ním, že vôjde do nebeského kráľovstva bez toho, aby ho žiadal o aj tú najmenšiu ľútosť nad hriechmi; bez toho, aby ho žiadal o obrátenie; bez toho, aby mu povedal, že na nejaký čas pôjde do očistca – vraví: “Dnes budeš so mnou v nebi”.

Prvotná cirkev mala problém s touto staťou bezpodmienečnej lásky, pretože bola v kontraste s jeho prísnosťou. Snažila sa to aspoň čiastočne zakryť. A tak posolstvo anjelov pre pastierov “Pokoj na zemi ľuďom, ktorých on miluje”, posolstvo bezpodmienečnej lásky pre všetkých,  bolo zmenené na: “A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle”. Kategória daru vyjadrená evanjelistom bola hneď zmenená na kategóriu zásluh, tých zásluh, ktoré Ježiš prišiel zrušiť.

Dobrá zvesť je táto: Ježiš predstavuje Otca, ktorý je zhovievavý k nevďačníkom a ničomníkom; jeho láska sa dáva nie pre zásluhy ľudí, ale pre ich potreby; nie pre ich čnosti, ale pre to, čo skutočne potrebujú. Toto bolo však neprijateľné pre prvotnú cirkev a tak výraz: “Pokoj na zemi ľuďom, ktorých on miluje”, zmenili na “A na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle” teda tým, ktorí si to zaslúžia.

A aj záverečná stať – tá, v ktorej Ježiš uisťuje zločinca, že bude mať miesto v nebi – im neschádzala dole krkom. Snažili sa preto trochu pozmeniť tento obraz a vytvorili postavu dobrého lotra, avšak v tomto evanjeliovom úryvku sa nehovorí nič o dobrote zločinca. Vymysleli teda meno Dismas a urobili z neho svätca. Svätý Dismas a dokonca našli aj deň na jeho oslavu: 25. marec, slávnosť svätého Dizmu (v tento deň sa slávi Zvestovanie Pána) ochrancu zločincov – ktorí dúfajme že sa kajajú – zomrelých a hrobárov.

V tejto nádhernej Lukášovej stati, kde evanjelista neopisuje Ježišovo zlyhanie, krach pribitého človeka na kríži, ale víťazstvo lásky – sú proti Ježišovi všetci. Je proti nemu ľud, poprední muži, vojaci a dokonca aj jeden zo zločincov, ktorého s ním ukrižovali. To, čo spája všetky tieto postavy je opätovné pokušenie diabla na púšti. Diabol povedal Ježišovi na púšti: “Ak si Syn Boží použi svoju moc pre svoj prospech.” [4] Ježiš to rázne odmietol a diabol mu na to odpovedal, že sa vráti v príhodnú chvíľu v  správnom čase. A hľa tu je. Ježiš je slabý, ukrižovaný a všetci sú proti nemu. Je proti nemu ľud, vodcovia, ktorí sa mu dokonca vysmievajú, sú proti nemu vojaci, ktorí ním pohŕdajú má proti sebe aj zločincov a všetci títo vravia: “Zachráň sám seba.”

Nepochopili, že Ježiš neprišiel zachrániť seba samého, ale druhých. Pri tomto všetkom osoba, ktorá je považovaná za najvdzialenejšiu od Boha, hriešnik, bandita, zločinec, ukrižovaný s ním, sa obráti k Ježišovi a povie – s vierou bezpochyby netrpiacou na ohľady – Ježiš spomeň si na mňa keď prídeš do svojho kráľovstva.

Osoba, ktorá bola považovaná za najvzdialenejšiu od Boha, vylúčená Bohom, osoba, ktorá mala byť potrestaná Bohom vidí v Ježišovi nádej aj pre seba samú. Ale neodvažuje sa zájsť priďaleko, žiada iba, aby si na neho spomenul. Ale Ježiš prekračuje ľudské očakávania, túžby, nádeje a dáva omnoho viac. Ježiš odpovedá: Hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji.

Ježiš si nespomína na tohto zločinca keď bude vo svojom kráľovstve, ale mu zaručuje, že ešte ten istý deň bude s ním v raji. A to je jediný krát čo z Ježišových úst vyšlo slovo raj. Keď hovorí o večnom živote používa iné výrazy. Ale tento raz je to ako kontrast voči teológii vyjadrenej v knihe Genezis, kde Boh trestá človeka hiešnika a vyháňa ho z raja. S Ježišom sa deje niečo úplne opačné: hriešnik vchádza s ním do raja.

Prečo? Pretože Lukášova teológia je vyjadrením dobrej zvesti o Ježišovi: Boh nehľadí na zásluhy ľudí, ale pozerá sa na ich potreby, nie na ich čnosti, ale to, čo skutočne potrebujú. Ježiš prišiel hľadať a spasiť tých, ktorí boli stratení. Neexistujú nemožné veci, beznádejné prípady ale spása pre všetkých, ktorí uznávajú Ježiša ako svojho osloboditeľa a kráľa.

Preklad: Mikuláš Kováč

Poznámky pod čiarou: tím ZAOSTRI / DC



[1] Rim 11, 32 „Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval.“

[2] Mt 18, 11;  Lk 19, 10

[3] Lk 2, 14

[4] Mt 4, 3-6

 

 

Diskusia (0)
Zatiaľ žiadny komentár
Nový komentár
Pridať príspevok
Registrovať sa môžete TU. Prihlásiť sa môžete TU.
Podobné články

Čo obnoví rodinu?

18. február 2013 / duchovné cvičenia

teologie těla pro začátečníky

Ak budúcnosť ľudstva stojí na manželstve a rodine, je nutné aby aj manželstvo a rodina prešli obnovou. Táto obnova nespočíva v tvorbe akéhosi iného či...

Tri podmienky slobody

8. november 2023 / duchovné cvičenia

Tri podmienky slobody

Aby sme správne chápali evanjeliá, treba ich čítať v pôvodnom jazyku a v aktuálnom historickom kontexte ich vzniku. Málo kto z nás však na to má...

Približovali sa k nemu hriešnici

5. november 2020 / duchovné cvičenia

Približovali sa k nemu hriešnici

Včera sme počuli radikálne podmienky slobody voči Ježišovi - zbavenie sa falošnosti, rodinných pút, svojej povesti a oslobodenie sa od vlastnenia majetku a tak vziať kríž....

Bohatstvo slúži

10. november 2023 / duchovné cvičenia

Bohatstvo slúži

Ak mám bohatstvo a viem sa s ním deliť – robím si priateľov. Používam ho správne, som ten, ktorý pochopil, že život nemám pre seba ale pre druhých. Som...

N