Kto nie je proti nám, je za nás.

27. február 2019 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu: 

Mk 9, 38-43.45.47-48

(V tom čase) mu Ján povedal: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami." Ježiš vravel: "Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás.

A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.  

Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla.  A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.

Ježiš dal svojim učeníkom schopnosť oslobodzovať od démonov, čiže oslobodzovať od ideológií, ktoré zabraňujú prijatiu posolstva Dobrej Noviny. Avšak oni nielenže toho neboli schopní, ale arogantne sa v tom snažili zabrániť aj tým, ktorí tak konajú.

Evanjelista o tom píše počnúc Jánom – Ján spolu so svojim bratom Jakubom dostali od Ježiša prezývku “Synovia hromu”, po aramejsky “Boanerghes” (3, 17), pretože sa podobajú hromu svojim fanatizmom, nedisciplinovanosťou a násilníctvom – ktorý sa na Ježiša obracia hovoriac: “Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov”. “V Ježišovom mene” neznamená používať Ježišovo meno, ale identifikovať sa s ním.

“Bránili sme mu to”, a hľa motivácia,“veď nechodí s nami”. Nemôže povedať “veď nechodí s tebou”, pretože koná v Ježišovom mene, ale “nechodí s nami”. Nárokujú si totiž, aby všetci nasledovatelia Ježiša patrili do skupiny učeníkov.

Ježiš ale rozširuje horizonty svojej komunity a hovorí "Nebráňte mu” – je to príkaz -  “lebo nik, kto koná silou” – toto je význam použitého termínu – “v mojom mene” – čiže identifikovaním sa so mnou, “nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne”.

“Veď kto nie je proti nám, je za nás”. Ježiš teda uznáva, že môžu byť jeho učeníkmi aj tí, ktorí nepatria do skupiny, ktorá si vyhradzuje výsadné právo na jeho učenie. Ježiš potom pozýva aj učeníkov, aby sa s ním identifikovali: hovorí totiž: “A kto by vám dal piť čo len za pohár vody v mojom mene” – pozýva teda aj ich, aby sa s ním identifikovali, pretože tak ešte neurobili –  “nepríde o svoju odmenu”.

Ježišova a Otcova prítomnosť je odmenou pre toho, kto ho prijíma.

Ale hneď po tomto Jánovom útoku, ktorým učeník dokonca prerušil Ježišovu dôležitú reč o službe, ich Ježiš napomína: “Ale pre toho, kto by pohoršil”, čiže kto je prekážkou“jedného z týchto maličkých”.

Kto sú títo maličkí? Grécky text používa výraz Micron, ktorý neoznačuje deti; označuje ničotu, ľudí na okraji spoločnosti, absolútne bezvýznamných pre spoločnosť.“...čo veria vo mňa”, nie sú to teda deti; sú to dospelí ľudia, ktorí sa rozhodli nasledovať Ježiša, ale nie sú dôležití.

Ježišove slová sú príšerné, hrozivé: ak jeden z vás bude na prekážku týmto ľuďom, ktorí veria vo mňa, ľuďom, ktorí sa dopočuli o tomto posolstve lásky a vidia, že medzi vami je rivalita, ľuďom, ktorí sa dopočuli o tomto posolstve bratstva a vidia, že medzi vami sú rozkoly – potom, Ježiš používa hrozivé slová – “bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk” nie hocijaký, ale mlynský kameň.

Existovali dva typy mlynského kameňa. Domácky, ktorý zvyčajne používala žena, a lisovací, ktorý bol veľmi ťažký, “a hodili ho do mora”. Prečo Ježiš používa tieto údaje? Ježiš hovorí, že takýto jedinec má definitívne zmiznúť, má byť hodený do mora, ale na krku má mať priviazaný tento obrovský mlynský kameň. Prečo? Židia sa hrozili smrti utopením; verili totiž, že smrť utopením odníma nádej na vzkriesenie.

Ježiš teda hovorí, že takéhoto človeka nestačí hodiť do mora, lebo telo by sa mohlo vyplaviť na breh, a potom by ho mohli pochovať, a tomu treba zabrániť. Ježišove slová sú teda naozaj strašlivé.

Ježiš potom svojmu spoločenstvu odovzdáva niekoľko upozornení a hovorí: „Ak by ťa tvoja ruka”, potom hovorí o nohe a o oku; ruka označuje konanie, noha správanie a oko kritérium, ktorým sledujeme udalosti života, “ťa zvádza na hriech”, čiže je pre teba pohoršením, prekážkou pre tvoju vieru, Ježiš je radikálny“odtni ju! Je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.“

V talianskom origináli je na opis pekelného ohňa použitý výraz odvodený od slova “Gêhinnôm”, čo znamená Údolie Hinnom; bola to roklina na juhu od Jeruzalemského  chrámu, ktorá bola za Ježišových čias používaná ako smetisko. Odpadky tu boli neustále spaľované, aby ich úplne odstránili. Ježiš teda hovorí: "je lepšie, aj keď to bolí, ak sa vzdáš niečoho, čo ti zabraňuje v plnosti života, ako keby si mal skončiť na Jeruzalemskom smetisku".

Ježiš potom podobne hovorí o nohe a o oku. A končí slovami: “je to pre teba lepšie, ako keby ťa mali vrhnúť do pekla”, a tu Ježiš cituje záver knihy proroka Izaiáša (66, 24): “kde ich červ neumiera a oheň nezhasína”.

Ježiš nehovorí o treste po smrti, absolútne nie. Záver knihy proroka Izaiáša opisuje trest pre Izraelitov, ktorí boli neverní. Existoval dvojaký spôsob ako odstrániť mŕtvoly: na jednej strane hnilobný rozklad a na druhej kremácia, spaľovanie. Prorok ich tu spomína obidva, “ich červ neumiera”, čiže rozklad je dokonalý, “a oheň nezhasína”, čiže aj kremácia je kompletná.

Znamená to úplné zničenie. Buď spolu s Ježišom vstúpime do plnosti života, alebo keď príde fyzická smrť, nájde telo bez života, a to sa v Apokalypse (2,11; 20,6.14; 21,8) volá “druhá smrť”, totálny koniec jedinca.

Preklad: Zuzana Černá

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: