Nepochopený...

22. jún 2025 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Nenájsť pochopenie - je priestor veľkej samoty.

O to väčšej, ak tých, ktorí nás nechápu, stále milujeme...

Pozrime na dnešnú dobrú zvesť a jej komentár.

Lk 9, 18 – 24

Keď sa raz Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“

Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“

„A vy ma za koho pokladáte?“, opýtal sa ich.

Odpovedal Peter: „Za Božieho Mesiáša.“

Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“

Podelenie sa s chlebmi a rybami bolo jasné mesiášske gesto. Od nového Mesiáša sa očakávalo, že zopakuje tie isté gestá ako prvý mesiáš (osloboditeľ) Mojžiš. Tak ako Mojžiš dal ľuďom jesť mannu, »chlieb z neba«, aj nový Mesiáš mal zopakovať niečo podobné. Pozrime sa teraz na reakcie učeníkov, ako aj zástupov, po udalosti rozdelenia a podelenia sa s chlebmi a rybami.

Lukáš píše: „Keď sa raz ježiš osamote modlil“, čím poukázal na jeho osamelosť. Ježiš je predstavený, ako sa modlí v najdôležitejších a najťažších chvíľach svojho života. Je zrejmé, že tu sa modlí za svojich učeníkov, ktorí mu vôbec nerozumejú. „Boli s ním učeníci.“ Učeníci sa nemodlia s Ježišom. Chodia s ním, ale v skutočnosti ho nenasledujú.

Ježiš preberá iniciatívu a pýta sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Ježiš ich poslal ohlasovať radostnú zvesť o Božom kráľovstve a tu je výsledok ich ohlasovania, teda to, čo pochopili zástupy z ich ohlasovania. Výsledkom je sklamanie.

„Oni mu odpovedali: ‚Za Jána Krstiteľa...‘“ Ale Ján Krstiteľ bol už mŕtvy. To bola Herodesova predstava, ktorý bol posadnutý myšlienkou, že Ján Krstiteľ bol vzkriesený. „... iní za Eliáša.“ Eliáš bol bojovne zanietený prorok, ktorý mal prísť znovu pred Mesiášom. To, čo spája oba charaktery, je ich temná náboženská predstava o Bohu, ktorý je prísny, spravodlivý sudca, pomstiteľ – Boh, ktorý trestá. „... a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ Kvôli nesprávnemu ohlasovaniu učeníkov ľudia vlastne nepochopili, v čom spočíva Ježišova nová zvesť. On ich poslal, aby hovorili o Božom kráľovstve, ale oni to nepochopili.

Potom Ježiš opäť preberá iniciatívu a pýta sa ich: „A vy ma za koho pokladáte?“, čo znamená: „Aspoň vy viete, kto som?“ „Odpovedal Peter.“ On je učeník, ktorého meno je Šimon. Keď evanjelista potrebuje zdôrazniť, že je v opozícii voči Ježišovi a vzdoruje mu, nazýva ho iba jeho zápornou prezývkou »Peter«. Vtedy vieme, že Šimonova odpoveď bude nesprávna.

„Odpovedal Peter: ‚Za Božieho Mesiáša.‘“ Anjeli ohlásili pastierom Ježiša a nazvali ho »Kristus Pán«, nie však »ten Kristus« (s určitým členom). Aký je v tom rozdiel? »Ten Kristus« s určitým členom by v gréčtine označoval niekoho, kto je už známy. Peter odpovedá: „Za Božieho Mesiáša“, čím sa odvoláva na Dávidovho syna, toho, ktorého očakáva tradícia; kráľa, Mesiáša, ktorý násilným spôsobom obnoví slávu Izraelského kráľovstva. To, že Petrova odpoveď nebola správna, vidíme na základe Ježišovej reakcie.

„Ale on im dôrazne prikázal (okríkol ich)...“ Evanjelista tu používa to isté sloveso »okríkol«, ktoré používa pri vyháňaní zlých duchov z tých, ktorí sú nimi posadnutí, aby boli oslobodení od ich fanatickej ideológie. Teda to, čo hovorí Peter, nie je v súlade s Ježišovou líniou. Ježiš považuje Petra za posadnutého. Ježiš ho zahriakol. A nielen Petra, ale všetkých, pretože celé spoločenstvo súhlasí s tým, čo Peter povedal.

„A prikázal im, že to nesmú nikomu povedať“, lebo Ježiš nie je tým Mesiášom, ktorého čaká tradícia. Ježiš je Mesiáš, ale úplne novým spôsobom. Nikdy nepôjde a neprevezme moc, nikomu nechce brať život, naopak, dáva svoj vlastný život. Preto Ježiš znova trpezlivo vysvetľuje, že on je »Syn človeka«. Peter hovorí, že Ježiš je Boží Mesiáš. Ježiš naopak hovorí, že je Synom človeka. Syn človeka je človek, ktorý má Božiu prirodzenosť. Ježiš ako Boží Syn predstavuje Boha v ľudskom stave a ako Syn človeka predstavuje človeka, ktorý dosiahol božský stav.

„Syn človeka musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý...“ Tu evanjelista predstavuje »Sanhedrion«, ktorý pozostával zo 71 členov, tvorený „staršími“ – ekonomickou aristokraciou, „veľkňazmi a zákonníkmi“ – oficiálnymi teológmi. „... a zabitý.“ Náboženská inštitúcia je nepriateľom Božích plánov s ľudstvom. To, aby sa človek stal Božím synom a nadobudol božský stav, je pre náboženské autority kriminálny zločin, ktorý nie je možné tolerovať, preto „bude zabitý a tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ Číslo »tri« tu symbolizuje to, čo je kompletné a definitívne.

Teraz Ježiš napomína svojich učeníkov, ktorí síce chodia s ním, ale ho nenasledujú. „Ak“, toto je ponuka, možnosť rozhodnutia sa, „niekto chce ísť za mnou,“ posolstvo je adresované Petrovi a učeníkom, ktorí nenasledujú Ježiša, ale mu odporujú, „nech zaprie sám seba“, čiže nech sa vzdá ideálov víťazstva a nacionalizmu a – doslovne – „vezme (zdvihne) svoj kríž.“ 

Čo to znamená? Ide o precízny moment, keď delikvent, odsúdený na smrť na kríži, sám si musel zdvihnúť horizontálne rameno kríža a od tribunálu ho musel niesť až na miesto vykonania rozsudku. Prechádzal pomedzi zástup, ktorého náboženskou povinnosťou bolo z oboch strán ho urážať, vysmievať sa mu a udierať. To sa týkalo aj jeho rodinných príslušníkov. Ide o absolútnu osamelosť. Ježiš teda nehovorí o smrti na kríži. Vyjadrenie »vziať každý deň svoj kríž« vlastne odkazuje na osamelosť, ktorú zakúša. Spomeňme si, že na začiatku tejto state Ježiš bol úplne sám. Je to opustenosť tých, ktorí nasledujú Boží plán. Tí zakúšajú opustenosť aj zo strany tých, ktorí by ich mali chápať.

Ježiš teda nepodáva obraz kríža ako bolesti či utrpenia, ako sa to interpretuje dnes, ale ako prijatie straty vlastnej reputácie – dobrého mena, čo nevyhnutne vedie k úplnej osamotenosti. „A nasleduje ma,“ Ježišov odkaz je adresovaný jeho učeníkom.

Je tu záver: „Lebo kto by si chcel život zachrániť,“ to znamená, ktokoľvek chce byť pochopený, „stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ Podľa Ježiša dať neznamená stratiť, ale ktokoľvek chce byť pochopený, uznaný cez úspech alebo moc, zažije pohromu. Ktokoľvek, kto dá svoj život, nasledujúc Krista, nestratí ho, ale v plnosti ho opäť nájde.

Preklad: Rastislav Dvorový

Projekty a aktivity ZAOSTRI NA RODINU

V slovenskom jazyku si u nás môžete zakúpiť knihu Alberta Maggiho: