Odpustenie pre všetkých

5. marec 2024 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu: 

Mt 18, 21 - 35

Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“

Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.

Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť.

Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.

No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘

Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘

On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.

Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.

A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.

Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

Matúš je evanjelista, ktorý sa viac ako iní venuje téme odpustenia. Preto v tejto 18 kapitole predstavuje Ježiša, ktorý poukazuje na nevyhnutnosť konfrontácie s bratom, ktorý zhrešil, previnil sa a nevyhnutnosť prekonať rozpor vnútri spoločenstva. Ak brat odmietne znovunastolenie jednoty, musí byť milovaný ako pohan, alebo mýtnik, láskou bez zisku, ktorá je jednosmerná ako láska k nepriateľovi.

Peter reaguje na toto Ježišovo učenie, prichádza k nemu a pýta sa: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi", teda sa jedná o tému odpustenia vo vnútri spoločenstva, "keď sa proti mne prehreší?".

Rabínske zákonodarstvo pripúšťalo maximálne trojité odpustenie. Peter si myslí, že to teraz preženie a zdupluje a hovorí: "Azda sedem ráz?" Peter chce poznať presné pravidlá, chce vedieť kde sú hranice odpustenia. "Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz". Ježiš sa vo svojej odpovedi odvoláva na knihu Genezis a známy výrok jedného z Kainových potomkov, veľmi bojovného muža Lamecha ktorý sa chválil tým, že zabije "muža, ktorý ma poraní, a mládenca, ktorý ma udrie" (Gen 4,23).

Lamech hovoril: "Sedem ráz pomstený bude Kain, Lamech", teda on sám, "však sedemdesiatsedem ráz" (Gen 4,24), čiže neohraničená pomsta. Lamechov výrok odkazuje na prísľub Pána, Jahveho, ktorý povedal, že ktokoľvek zabije Kaina bude postihnutý sedemnásobnou pomstou. Toto odvolanie sa na prvú bratovraždu v Biblii poukazuje na skutočnosť, že učenie sa obracia na spoločenstvo učeníkov v ktorom sú si navzájom bratmi a vysvetľuje - a to je posolstvo, ktoré nám chce evanjelista odovzdať - že nedostatok odpustenia vedie členov spoločenstva k smrti.

Je dobré upresniť, že výrazom "sedemdesiatsedem ráz"nehovorí len o kvantite odpustenia (neohraničené), ale aj o jeho kvalite (bezpodmienečné).

Potom Ježiš predstavuje veľmi výrečné podobenstvo. Nebeské kráľovstvo, čiže táto nová skutočnosť, ktorú prišiel ponúknuť, sa podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Je to kráľ, ktorý koná a uvidíme, že sa rozhodol odpustiť, zmazať dlžoby. Slovom "sluha" sa na východe označoval každý kto bol poddaný, závisel od kráľa. Tu sa v skutočnosti jedná o vysokých úradníkov, funkcionárov, čo je vidieť na sumách, ktoré spravujú.

"Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov", jedná sa o prehnanú, absurdnú sumu. Jeden talent zodpovedá niečo medzi 26 až 36 kg zlata, a tak desaťtisíc talentov bude zhruba 300.000kg zlata, teda nevyčísliteľná suma, ktorú nie je možné splatiť. "Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal...".

Nejde o zlomyseľnosť, ale o právny postup v tej dobe, "... predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť". Teda kráľ začne konať, a keď vidí, že ten sluha nemôže splatiť dlh, obracia sa na normálnu právnu prax, aby si vymohol spravodlivosť. "Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘". Nemožné! Vie, že nie je možné všetko splatiť, lebo podľa výpočtov by potreboval viac ako 164.000 rokov práce, aby zarobil takú sumu.

Sluha teda vie, že dlh nijako nemôže vrátiť, predsa prosí pána o trpezlivosť. "A pán sa nad sluhom zľutoval (mal s ním súcit). Toto slovo sa v Starom zákone používa len pre Boha a v Novom zákone pre Ježiša a vykadruje milosrdenstvo ako materský cit Boha voči svojim deťom a Ježiša voči svojim bratom.

"...prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu", čiže zmazal jeho dlh. "No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov", smiešna suma. Denár to bola denná mzda pracovníka a tak sto denárov sa rovná zhruba trom mesiacom práce. Taký dlh je možné splatiť. Napriek tomu, funkcionár, ktorému bol odpustený dlh v hodnote 300.000kg zlata čo sa rovná zhruba 164.000 rokov práce, "Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘".

Ten, komu pán vrátil život ho berie druhému a žiada ho, aby mu vrátil čo dlhuje. Jeho spolusluha sa na neho obracia presne tak ako sa on, funkcionár obracal na kráľa: "Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí".

Miesto milosrdenstva, ktoré bolo voči nemu použité, on používa spravodlivosť. "Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha...". To slovo ke veľmi dôležité, lebo ke to isté, ktoré sa nachádza na konci Očenáša: "ale zbav nás zlého". Zlý je ten, kto nie je schopný odpustiť.

Kto nie je schopný odpustiť rozsieva smrť vo vnútri spoločenstva. "Zlý sluha ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu", čo znamená navždy.

Kto nie je schopný odpustiť rozsieva smrť vo vnútri spoločenstva. "Zlý sluha ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu", čo znamená navždy.

Pretože, ako sme počítali, potrebuje 164.000 rokov práce, teda nikdy nebude schopný vrátiť dlh a končí v rukách mučiteľov navždy. Ježiš dodáva: "Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte" - neodpustíte v zmysle dlh, zo strany veriteľov - "zo srdca každý svojmu bratovi".

Čo znamená srdce? Je ovocím nového zmýšľania, kde už neprevláda viac spravodlivosť, ale milosrdenstvo. Odvolávajúc sa na to, čo Ježiš predtým povedal o zväzovaní a rozväzovaní, význam je tento: Otcovo odpustenie voči ľuďom zostane zviazané kým sa nerozviaže odpustenie bratom. Boh nám už odpustil, ale toto odpustenie sa stáva účinným a efektným ina vtedy, keď sa transformuje do odpustenia voči druhým.