PALMOVÁ (KVETNÁ) NEDEĽA

29. marec 2026 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Mt 21, 1 – 11

     Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich prepustí.“

     Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“

     Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“

     Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“ A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“

     Rozprávanie o Ježišovom vstupe do Jeruzalema je v Evanjeliu podľa Matúša bohaté na citáty zo Starého zákona, ktorými chce evanjelista zhrnúť celé dejiny svojho ľudu. Čítajme teda tento dôležitý úryvok, prvých jedenásť veršov z 21. kapitoly.

     „Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore“ – evanjelista nám nechce podať topografické, ale teologické označenia. Betfage znamená »Dom fíg«a po vstupe do Jeruzalema bude nasledovať epizóda o neplodnom figovníku, ktorý je obrazom chrámu. Olivová hora, ktorá prevyšuje Jeruzalemský chrám, je vrchom, na ktorom by sa podľa tradície mal zjaviť Mesiáš.

     „Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: ‚Choďte do dediny…‘“ Zakaždým, keď sa v evanjeliách objaví termín »dedina«, je vždy znakom nepochopenia noviny, ktorú prináša Ježiš. Takže v tomto úryvku musíme očakávať nejaké nepochopenie, či dokonca nepriateľský postoj.

     „… čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne!“ Aký je význam oslice a osliatka? Ako sme už povedali, evanjelista tento úryvok napĺňa citátmi. Tu sa musíme vrátiť do prvej knihy Biblie, do Knihy Genezis. V Jakubovom testamente sa nachádza požehnanie jeho synov. Nad Júdom hovorí: „Neoddiali sa žezlo od Júdu, ani berla od jeho nôh, kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha (žezlo) a ku ktorému sa pritúlia národy. K viniču priväzuje svoje oslíča a k vzácnej réve mláďa svojej oslice“ (Gn 49, 10 – 11). Toto je proroctvo o osloboditeľovi, Mesiášovi Izraela. Túto prorockú predstavu treba odviazať. Taký význam má osliatko a oslica.

     Tu sa to však nekončí: „A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ‚Pán...‘“ Je to jediný prípad, keď sa Ježiš takto definuje. »Pán«tu neoznačuje niekoho, kto je nad druhými, kto im vládne, ale toho, kto nemá nikoho nad sebou, toho, kto môže slobodne disponovať vlastným životom. »Pán«, ktorý nerozkazuje, ale dáva svoj život do služby druhým. „… ich potrebuje. A hneď ich prepustí.“

     „Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok.“ A je to opäť ďalší odkaz na pasáže zo Starého zákona. Pri prvej citácii Ježiš povedal: „Odviažte ju, čiže aktualizujte, urobte súčasným toto proroctvo!“ Druhá citácia je prevzatá z Knihy proroka Zachariáša. Evanjelista ju však necituje presne, prispôsobuje ju a hovorí: „Povedzte dcére sionskej.“ U Zachariáša sa tento text začína oveľa slávnostnejšie, hovorí: „Plesaj hlasno dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema“ (Zach 9, 9). Nie! Nie je dôvod na plesanie, ani na radosť. Jeruzalem, ktorý je od začiatku evanjelia predstavený v zlom svetle, je ako mesto symbolom náboženskej inštitúcie, ktorá vždy zabíja Božích poslov, takže je iba informované: „Povedzte dcére sionskej.“

     „Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe...“ Prorok Zachariáš však napísal: „Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe, spravodlivý a víťazný“ (Zach 9, 9). Evanjelista však vynecháva »spravodlivý a víťazný«. Spravodlivý znamená, že verne zachováva zákon, víťazný je ten, kto triumfuje, víťazí v boji prostredníctvom zbraní a moci.

     „Tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“ Práve k tomuto chce evanjelista prísť. Tento Mesiáš, ktorý prichádza, nemá insígnie moci, nesedí na vojnovom zvierati, čo by mohol byť kôň, dokonca ani na mulovi, ktorého používali pre kráľovskú jazdu, ale na oslovi. Osla využívali jednoduchí, skromní ľudia. Ježiš teda žiada, aby bolo oslobodené, odviazané toto proroctvo, ktoré akoby bolo odsunuté nabok, lebo nie je v súlade s myšlienkami pomsty, s ideálmi víťazstva izraelského ľudu nad rímskou okupačnou mocou a vládnutia nad všetkými národmi. Preto toto proroctvo bolo odsunuté bokom. Ježiš chce, aby bolo odviazané, oslobodené a uskutočnené.

     „Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte.“ Plášte v židovskej symbolike označujú skutočnosť osoby, čiže učeníci prijímajú tento obraz nenásilného Mesiáša, neozbrojeného Mesiáša pokoja, „a on si na ne sadol.“

     „Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte.“ Pri kráľovskej investitúre sa na znak podriadenosti používal plášť, ktorý, ako sme už povedali, označuje samotnú osobu, prestretý na ceste a kráľ po ňom prechádzal. Bolo to vyjadrenie podriadenosti kráľovi. Čiže zástupy nechcú Mesiáša pokoja, ale kráľa, ktorému by sa mohli podriadiť.

     „Iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu.“ Tieto ratolesti orezané zo stromov odkazujú na sviatok stánkov, počas ktorého sa podľa tradície má zjaviť Mesiáš. Majú teda úmysel prijať Ježiša ako víťazného kráľa.

     „A zástupy, čo išli pred ním“, nie Ježiš vedie sprievod, ale zástupy, ktoré ho predchádzajú. Ako keď ho pokušiteľ vzal do Jeruzalema a postavil na vrchol chrámu, tak aj teraz pokračujú Ježišove pokušenia a ukazujú Ježišovi cestu, ktorou sa má uberať. Čo je to za cesta? Cesta moci a vládnutia.   

    „... i tie, čo šli za ním, volali“, žiaľ, Ježiš je v prostriedku. Tak tí, čo ho predchádzajú, ako aj tí, čo idú za ním, kričia: „Hosanna“, hebrejský výraz, vychodiaci zo Žalmu 118, ktorý znamená »zachráň nás«. Hosanna komu? „Synovi Dávidovmu!“ Je to veľké nedorozumenie, ktoré spôsobí, že ten istý zástup, ktorý teraz kričí „Hosanna!“, zvolá „Ukrižuj ho!“ Myslia si, že Ježiš je Dávidov syn, čiže mesiáš ako Dávid. Dávid bol veľký bojovník, veľký kráľ, ktorý prostredníctvom krviprelievania dokázal zjednotiť izraelské kmene. Toto očakávajú zástupy. Keď si uvedomia, že Ježiš nie je Dávidov syn, nevedia, čo robiť s takým mesiášom, a tak sa rozhodnú pre Barabáša a Ježiša nechajú ukrižovať.

     „Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto.“ Slovo, ktoré tu používa evanjelista, označuje zemetrasenie. Mesto sa otriasa. Ako na začiatku, keď mu bolo oznámené Ježišovo narodenie, rozrušil sa celý Jeruzalem, teraz, pri Ježišovom vstupe do Jeruzalema mesto je rozvírené. Pretože je to vražedné mesto, ktoré zabíja prorokov a zabije aj Božieho Syna. „Vypytovali sa: ‚Kto je to?‘“ Takmer s opovrhnutím: „Kto je to?“ Sväté mesto nepozná »Emanuela – Boha s nami«, ako bol Ježiš predstavený, pretože jeho boh je iný. Je to zisk, výhoda, mamona, je to poklad chrámu. Toto mesto nielenže nejde v ústrety Mesiášovi, ale je dokonca naštvané: „Kto je to?“

     „A zástupy hovorili:“ – a tu je veľké nedorozumenie – „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“ Galilea bola nepokojným krajom, kde sa rodili revolucionári, nacionalistickí fanatici, zelóti, tí, ktorí chceli bojovať proti rímskej nadvláde. Spomína sa istý Júda Galilejský, ktorý v rokoch 6 a 7 po Kristovi rozpútal dve povstania proti Rimanom, ktoré sa skončili krutým krvipreliatím. To je to, čo mesto očakáva. Keď si uvedomia, že Ježiš nie je Dávidov syn, ale je Boží Syn, nevedia, čo robiť.

Zdroj: Poklad evanjelia, liturgický rok A