Talenty

19. november 2023 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu.

Mt 25, 14-30

Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo:

„Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval.

Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.

Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať.

Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: ‚Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.‘

Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘

Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: ‚Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.‘

Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘

Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ‚Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.‘

Jeho pán mu povedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov.

Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘“

S Ježišom sa mení vzťah s Bohom, s Otcom. Už nie sme viac sluhovia Pána, ale synovia a dcéry Otca. Pomýlená predstava o Bohu môže zničiť život človeka a zabrániť prechodu od sluhu k synovi, dcére. Počúvajme čo nám píše Matúš vo svojom evanjeliu, v 25 kapitole verše 14 až 30. Ježiš hovorí o Nebeskom kráľovstve: "Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov...", vo východnom svete všetci podriadení nejakej dôležitej osobnosti sa nazývali sluhami, hoci tak ako v tomto prípade ide o vysoko postavených funkcionárov. 

"... a zveril im svoj majetok." Tento pán nezveruje svoj majetok do úschovy, ale ho odovzdáva. Sloveso "zveril", ktoré používa evanjelista znamená "dal", bez toho, aby ho vyžadoval späť. "jednému dal päť talentov", talent to bola miera veľmi veľkej hodnoty. Jeden talent sa pohyboval okolo 26 až 36 kg zlata a zodpovedal okolo 6.000 denárov, čiže sa jedná o 20 ročný plat robotníka. Je to veľký obnos. 

Teda, "jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností", doslova "podľa jeho síl". Pán, hospodár pozná svojich sluhov a ich schopnosti. "Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi", a to isté  robí aj ten, čo dostal dva. Prvý získa ďalších päť aj druhý  zdvojnásobí  sumu a získa ďalšie dva. Správajú sa ako páni, akoby talentu boli ich.

"Ale ten, čo dostal jeden...", pozor, to neznamená že s jedným talentom dostal málo, opakujeme, jeden talent to je okolo 30 kg zlata, alebo 20 ročný plat robotníka, to je veľký majetok, ale ten človek zostane sluhom, necíti sa pánom. "...šiel, vykopal jamu", pochovajuc tento talent, akoby pochoval vlastný život, ale robí to aj preto, lebo podľa rabínskeho práva, ak niekto zahrabal, pocboval peniaze, ktoré mu bi dané, v prípade krádeže nebol nútený ich vrátiť. 

Znepokojený všetkými obavami, lebo neverí v štedrosť svojho pána "peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil", evanjelista hovorí v prítomnom čase, aby tak poukazal na situáciu, ktorá trvá v Ježišovom spoločenstve., "a začal s nimi účtovať". Neprichádza aby si vzal späť to čo daroval, chce vedieť čo s tým urobili.

"Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: ‚Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.‘" Tu pán chce späť to čo mu dal, ale sa raduje a zvolá: "Správne...", toto zvolanie sa podobá zvolaniu Stvoriteľa z knihy Genezis, keď Boh Stvoriteľ obdivuje svoje dielo, "dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom", hovorí, že to bolo málo, jedná sa však o obrovské, nekonečné bohatstvo, 150 kg zlata, veľkolepý, jedinečný majetok a pán hovorí že je to málo. 

"...ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána". Pozýva ho, aby mal účasť na všetkom čo mu patrí, na celom jeho živote a pozdvihuje ho z pozície sluhu do stavu pána, hospodára, robí ho slobodným, ako je on sám. To isté platí aj pre toho, kto dostal dva talenty. Ina je však situácia toho, kto dostal jeden talent.

"Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ‚Pane, viem", uvažuje na základe toho, čo vie, lenže má chybné poznanie, "že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal", ale toto je absolútne pokrivený obraz, ktorý rozprávanie vôbec nepotvrdzuje. V rozprávaní vidíme, že pán nie je len štedrý, ale šialene štedrý, nielen že nechce spať obrovský majetok, ktorý zanechal svojim sluhom, ale ich dokonca robí účastníkmi všetkého svojho majetku, celého svojho života.   

"Bál som sa", hľa, na čo chce evanjelista poukázať: pokrivený obraz o Bohu, strach z Boha môže mať pre človeka fatálne následky, lebo sa bojí konať zo strachu pred výčitkou, alebo že by sa mohol pomýliť. Ján vo svojom prvom liste napíše: "V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske" (1Jan 4,18).

"...preto som išiel a ukryl tvoj talent", zatiaľ  čo si druhí privlastnili talenty a slobodne s nimi narábali, tento zostal sluhom a zdôrazňuje "...ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje". Nikdy ho nepovažoval za svoj. Tu je reakcia pána: "Jeho pán mu povedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial", vynechá však vyjadrenie "tvrdý človek", "a zbieram, kde som nerozsýpal?", pán nesúhlasí s predstavou, obrazom, ktorý si o ňom sluha vytvoril. Je to pokrivený obraz.

"Mal si teda moje peniaze dať bankárom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi." Strach, že sa pomýli, že urobí chybu zablokoval, paralyzoval jeho konanie, jeho rast. A tu je rozsudok: "Vezmite mu talent", nevedel čo s ním robiť, bolo to šťastie, obrovská príležitosť a on ju nedokázal využiť, naopak, pre neho sa táto príležitosť, ktorú mu pán dal stala príčinou úzkosti, strachu a obáv. Pán mu hovorí, zbytočne ho budeš mať, "...a dajte ho tomu, čo má desať talentov".

Tento človek nie je potrestaný preto, lebo urobil niečo zlé, jednoducho neurobil nič. A tu je výsledok: "Lebo každému, kto má", toto sloveso mať už sme v Matúšovom evanjeliu mali, v podobenstve o štyroch pôdach a označuje produkciu, toho, kto produkuje, "kto má", čiže kto produkuje a zveľaďuje, zúrodňuje to čo mu bolo dané, "ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má".

Kto produkuje lásku dostane od Otca obrovskú, oveľa väčšiu schopnosť milovať. Kto však nemiluje, kto neorientuje svoj život voči druhým, ten ho robí nefunkčným a ostane bez všetkého. "A neužitočného sluhu", neužitočného, lebo nevedel čo robiť s príležitosťou, ktorú dostal, "vyhoďte von do tmy". V skutočnosti už je tam, lebo pochovajúc talent, pochoval seba samého, "tam bude plač a škrípanie zubami".

"Plač a škrípanie zubami" je vyjadrením zúfalstva a beznádeje, ako keď sa povie "budeš si trhať vlasy od zúfalstva". Zúfalstvo z toho, že priviedol do krachu vlastné bytie.