Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Jn 8, 31 - 42
"Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“"
Ján nám hovorí, že niektorí zo "židov", ktorí počuli Ježišovo posolstvo uverili v neho. Z Ježišovho pohľadu však nestačí len jednoducho prijať to, čo ponúka: prijatie jeho ponuky si vyžaduje veľmi precíznu prax, musí byť čitateľné v konkrétnom životnom štýle. To preto, lebo Ježiš nepotrebuje podporu búrlivých obdivovateľov: chce učeníkov, ženy a mužov, ktorí sú schopní transformovať jeho posolstvo do každodennej praxe.
Tí, ktorí sa rozhodli nasledovať ho, sa preto nemôžu obmedzovať na prikyvovanie a vyjadrenie, že Učiteľ hovorí dobre a že „stretnutia s Ním sú zaujímavé“! Od tých, ktorí ho chcú nasledovať, Ježiš žiada, aby skoncovali s nespravodlivým poriadkom, ktorý plodí temnotu a smrť v živote ľudí.
Pýtame sa však: dobre, ale čo je Ježišovým posolstvom? Jeho posolstvom je jeho vlastné konanie, spôsob akým žije život. Pravda, ktorú Ježiš zdieľa s Otcom je jeho vlastný spôsob konania: pokračovanie v stvoriteľskom diele, aby všetci moholi konečne žiť ako synovia a dcéry, nie ako otroci.
Tu sa objavuje hlavné Ježišovo „úsilie“: naučiť ľudí žiť slobodne, ako žijú synovia a dcéry, nie ako podriadení, teda ako otroci. Synom a dcérou je ten, kto sa podobá Otcovi.
Sloboda vlastná Ježišovi, ktorá sa prejavuje v jeho konaní a zjavuje slobodu Otca, je ponuknutá každému. Naša svätosť spočíva práve v účasti na slobode Otca. Sloboda, ktorá nie je samoúčelná, ktorá sa neuzatvára do „požehnanej samoty“ do sebakontemplácie, ale sloboda, ktorá je výzvou a komunikáciou života.
Teda tak, ako Otec prostredníctvom Ježiša, vyjadruje a prejavuje svoju slobodu v darovaní seba samého, tak je povolaný konať ten, kto chce žiť ako syn či dcéra.
Pre židov bol pravdou Zákon a jeho štúdium zdrojom slobody. Pre Ježiša je pravdou sám život, ktorý sprostredkúva a synovský/dcérsky stav, ktorý jeho Duch vytvára v človekovi sa stáva zdrojom slobody.
Iba ten, kto uskutoční „Paschu“, prechod, ktorý vedie k synovskému/dcérskemu bytiu môže pochopiť, že je nevyhnutné „odísť“ z tohto nespravodlivého poriadku, aby sme dospeli k skúsenosti s láskou Otca prostredníctvom lásky k človeku. Znova stojíme pred výzvou s možnosťou voľby: dáme prednosť možnosti zostať „obdivovateľmi“, alebo sa chceme stať učeníkmi?
