Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Mk 2, 23 - 28
I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou“.
Myslím si, že najlepší komentár, ktorý možno k týmto slovám povedať, je podobenstvo o Samaritánovi z Evanjelia podľa Lukáša.
Čítajúc tento text veľmi dobre rozumieme, čo má Ježiš na mysli, keď hovorí, že „sobota bola ustanovená pre človeka a nie človek pre sobotu“. Zakaždým, keď je náboženstvo odcudzené človeku, stáva sa najlepším spôsobom, ako umlčať Boha a vytvoriť „peklo“ na zemi.
V tvrdých Ježišových slovách počujeme ozvenu slov, ktoré pred stáročiami vyslovil „antiklerikál“ ante-litteram, ktorým bol prorok Izaiáš:
„Načo sú mi vaše početné obety?“ hovorí Jahve. „Omrzeli ma vaše celopaly baranov a býčieho tuku; nechcem krv býkov, jahniat a capov. Keď prichádzate predo mňa s obetami, kto žiada od vás, aby ste šliapali po mojich nádvoriach? Prestaňte prinášať zbytočné obety, obetný dym je mi odporný! Sviatky novomesiacov, sobôt a zhromaždenia? Nemôžem zniesť hriech a sviatočné oslavy. Nenávidím vaše novomesiace a výročité sviatky, na ťarchu sú mi, nemôžem ich zniesť. Keď dvíhate dlane pri modlitbe, odvrátim svoj zrak od vás. Keď sa budete aj modliť bez prestania, ja nebudem počúvať, veď ruky máte plné krvi! Umyte sa! Očistite sa! Odstráňte mi z očí vaše hriešne skutky! Prestaňte páchať hriech! Učte sa robiť dobre! Vyhľadávajte spravodlivosť, napomeňte utláčateľa! Sirote pomôžte k právu, zastaňte sa vdovy na súde!“ (Iz 1, 11-17).
Cirkev by mala byť jasným svedkom toho, že zákony musia byť vždy v službách ľudí.
Nebolo to vždy tak. Niekedy sme niektoré normy absolutizovali, lebo sme ich považovali za „poriadok, ktorý chce Boh“, bez toho, aby sme sa sami seba pýtali, či skutočne prispievajú k dobru veriacich (ktoré má Boh v prvom rade na srdci) a podporujú život. Nie zriedka sa kresťanstvo praktizuje ako „ďalší náklad praktík a povinností, ktoré robia bremeno spoločenského života, samo osebe ťažké, ešte tvrdším a ťažším“, povedal Teilhard de Chardin.
Nestačí podporovať a udržiavať disciplínu Cirkvi, ak táto disciplína v skutočnosti nepomáha žiť Evanjelium s radosťou a veľkodušnosťou. To evanjelium, ktorým chcel Ježiš rozhodne a jasne ukázať, že poslušnosť Bohu vždy a predovšetkým vedie k hľadaniu dobra človeka. Boh neexistuje sám pre seba, nehľadá svoju vlastnú slávu v akomsi „metafyzickom egoizme“, ako by povedal Maurice Blondel. Boh je Láska a jeho sláva spočíva práve v dobre jeho stvorení.
Preto Ježiš nestavia človeka pred náboženský zákon, ale pred Otca, ktorého hlavným záujmom nie je napĺňanie normy, ale snaha o dobro každého človeka. Poslúchame Boha, keď načúvame volaniu, ktoré k nám vysiela v núdznom a v ktorom sa nám predstavuje. Ako vždy, rozhodnutie je na nás.
Rastislav Dvorový
