Beťárik Peťko a jeho dobré srdce

7. apríl 2016 / Marek Domes, Anastázia Strečková

Vytlačiť

Kde bolo tam bolo, v jednej krásnej krajine, v malebnom satelitnom mestečku za siedmimi veľkými svetelnými križovatkami a siedmimi kruhovými objazdmi, tam kde sa staval mestský obchvat na rozhraní panelákov a štvrti rodinných domov, v staršom osemposchodovom paneláku na poschodí číslo 1 bývala typická rodinka.

Pán domu, otec Marek pracoval, aby mala rodinka dosť peňazí na živobytie a a hypotekárnu splátku pre zlú a nesympatickú banku. Mama Mária teplo a srdce rodinného krbu, pracovala na polovičný úväzok v neďalekej škole, aby tiež pomohla rodinnému rozpočtu, ale hlavne sa starala o domácnosť, deti a pohodu. K dobrej nálade a príjemnému rodinnému ovzdušiu prispievali rodičia najmä tým, že sa snažili byť veľa času doma s deťmi.

Marek a Mária mali tri krásne deti; najstaršia dcéra poslušná Lenka, prvorodený syn oplašený Janko a najmladším bol beťárik Peťko.

Peťko mal päť rokov. Už kadečomu rozumel, ale zároveň bol občas veľmi neposedný, tak ako len chlapec vie byť. Nič to však nemenilo na tom, že Peťko mal dobré srdce a žiadne z beťárstiev, ktoré sa mu podarilo vyparatiť neurobil schválne ani zo zlomyseľnosti. A čože také sa mu podarilo vyparatiť?

Beťárik Peťko  chodil ešte do škôlky a tak zvykol byť poobede s mamou doma ako prvý. Keďže nemal žiadne krúžky, stále trávil s mamou veľa času. Veľmi rád jej pri všetkom pomáhal a aj napriek tomu, že im to spolu trvalo asi dvakrát dlhšie, mama bola zväčša rada a nechala ho.

Jednou z Peťkových obľúbených činností bolo vešanie opranej bielizne na balkóne. Nie žeby Peťko dočiahol na šnúry, ale mama Mária mu vždy dovolila na balkóne fúkať do bublifuku. Asi nik na celom svete nemal väčší bublifuk ako Peťko. Teda aspoň Peťko si to myslel. Robil s ním obrovské mega bubliny, niektoré veľké aj desať centimetrov. Keďže piati ľudia - z toho jeden oplašený a druhý beťár - zašpinia veľa oblečenia, tak Peťko bublifukoval aj niekoľkokrát za týždeň. Bol krásny slnečný deň a mama išla vyvesiť práve doprané oblečenie.

„Mami môžem ísť bublifukovať? Prosím, prosím“ – prosíkal beťárik Peťko hneď, ako uvidel mamu vyťahovať veci z práčky.

„Samozrejme, že môžeš. Obuj si papuče a počkaj ma pri balkónových  dverách.“ – nezabudla mama pripomenúť Peťkovi, aby nešiel bosý.

Peťko počkal na mamu, hneď vytiahol zo skrinky na balkóne svoj najväčší bublifuk na svete. Mama pomaly vešala bielizeň a celý čas uvažovala nad tým,  čo jej povedala kolegyňa v práci. Po minútke pozrela kontrolným očkom po Peťkovi.

Celá zmeravela. Chcela skríknuť, no uvedomila si, že by sa Peťko mohol zľaknúť.

Peťo stál na starej balkónovej stoličke a odtiaľ pekne postojačky, lakťami opretý o zábradlie balkóna, fúkal do celého sveta tie najväčšie bubliny aké len vedel a vládal vyfúknuť.

Mama rýchlosťou blesku k nemu skočila a stiahla ho dole zo zábradlia. Srdce jej bilo veľmi rýchlo a bola celá vydesená.

„To čo ťa napadlo! Ako si sa tam dostal? Okamžite ťahaj do vnútra! Sadni si do kresielka a počkaj ma“ – kričala mama na Peťka a ako šiel dovnútra, nezabudla mu dať jednu slabučkú cez ten beťársky zadoček, aby si pamätal, že toto sa teda rozhodne nerobí.

Chvíľku stála predlaktiami opretá o zábradlie, ruky vnorené do dlaní a rozdýchavala toto beťárstvo. Pri pomyslení, čo sa mohlo stať, jej bolo nevoľno. Po chvíľke dovešala bielizeň a vrátila sa do vnútra. Peťko sedel v kresielku, slzy mu stekali po lícach a veľmi plakal. Mamička si ho posadila na kolená, jeho hlávku si privinula k hrudi a pokojne sa mu prihovorila:

„Peťko prečo plačeš?“

Peťko odpovedal vzlykavým hlasom: „Mami ja som ťa nechcel nahnevať.“

„Veď ja viem. Vieš aké bolo nebezpečné to čo si spravil? Vieš čo všetko sa mohlo stať?“

„Mne to neprišlo vôbec nebezpečné“ – bránil sa Peťko

Mama mu však trpezlivo vysvetľovala ďalej: „Veľmi ľahko si mohol stratiť rovnováhu, alebo sa šmyknúť, či potknúť sa. Vypadol by si z balkóna von, alebo padol tu na balkóne na dlažbu.“

„Ale mami, veď nebývame vôbec vysoko. A nikdy ste mi nehovorili, že to nemôžem robiť“ – usmial sa Peťko.

„To je pravda. No aj tak si mohol zle dopadnúť, niečo si si mohol zlomiť. Mohol si si udrieť hlavičku. Mal by si vnútorné krvácanie a to je vec, na ktorú sa môže aj zomrieť. Mohol si si zlomiť stavec v chrbátiku a bol by si ochrnul a už nikdy by si nechodil. Veľmi veľa vecí sa ti mohlo stať. Preto som sa tak zľakla. Vieš si predstaviť, o čo nebezpečnejšie by to bolo, keby sme bývali vyššie? Aj tam by si to urobil?“

„Asi áno.“ – smutne no pravdivo odpovedal Peťko mame.

„Čo ťa to vôbec napadlo liezť tam?“

„Vieš, tie bubliny vôbec nechceli lietať vysoko. Hneď praskali. Tak som si myslel, že keď budem o kúsok vyššie, tak im pomôžem, aby leteli vysoko.“

„Joooj, ty môj malinký hlupáčik“- povzdychla si mama a pevne Peťka objala. Zrazu ho chytila za ramená, trošku ho odtiahla od seba, uprene sa mu pozrela do očí a povedala: „Peťko sľúb mi, že toto už nikdy neurobíš.“

„Sľubujem mami.“

Tak sa skončil ich rozhovor. Keď to mama pri večeri všetkým rozprávala, už sa len čudovali a smiali sa tomu, akého šikovného beťára majú doma.

Samozrejme si Peťko ešte raz vypočul, aké to je nebezpečné aj od otca, aby sa rodičia uistili, že tomu rozumel. Všetkým musel znovu sľúbiť, že už to neurobí. Otec ešte poznamenal: „To bol teda riadne nebezpečný prvovýstup.“  

„Tati a čo to je ten prvovýstup?“ nezabudol sa spýtať zvedavý beťárik Peťko.

Ale o tom, možno, nabudúce...

Objavujme

(čo môže pomôcť dieťaťu, aby objavilo, že vypadnutie z balkóna je nebezpečné)

Dobre vieme, že najlepšie sa naučíme a osvojíme si to, čo si sami skutočne vyskúšame.

Týmto pravidlom sa chceme riadiť pri všetkých odporúčaniach, ktoré sa dočítate pod našimi (snáď) poučnými rozprávkami, resp. príbehmi zo života.   

Aby sme naše deti viedli k zodpovednému, bezpečnému a zmysluplnému správaniu, je potrebné, aby nejakým spôsobom oni samé objavili – kedy je ich správanie bezpečné, resp., aby si vyskúšali dôsledky nezodpovedného správania.

Pri príbehu o možnom vypadnutí z balkóna – a samozrejme aj pri ostatných hrôzostrašných scenároch čo všetko sa mohlo stať – budeme hľadať čo najvhodnejšiu paralelu a simuláciu.

Čo tu potrebujeme, aby dieťa objavilo?

1.       Veci (deti) padajú tam, kam smeruje ich ťažisko (zjednodušene: kam sú naklonené).

2.       Čo sa stane vajíčku, ktoré sa skotúľa zo stola a padne na zem.

Zahrajme / zacvičme

Udržiavanie rovnováhy majú na starosti naše vnútorné svaly. Pracujú vtedy, keď nám hrozí pád a my sa usilujeme nespadnúť.

Na rozvíjanie a posilňovanie týchto dôležitých svalov sa vymysleli rôzne balančné cvičenia. Istým spôsobom stačí, že sedíte na lopte, ktorá sa vám trochu hýbe pod zadkom – čiže balansujete. Vtedy vnútorné svaly pracujú.

Balansovať sa dá všelijako – môžeme si doma s deťmi vymyslieť zábavné cvičenia, napr.:

-          kráčanie po nízkom „múriku“, ktorý sme vybudovali z niekoľkých kníh,

-          státie na jednej nohe,

-          kľakneme si na štyri a zdvihneme pravú ruku a ľavú nohu (potom vymeníme)

-          a pod.

Alebo použijeme fit lopty a vyskúšame si napr. cvičenie na zdravý chrbát podľa tohto videa:

PS: pre pracovitejších návod na výrobu domáceho bublifuku TU

Dohodnime

Po cvičení a objavoch sa s deťmi rozprávajme o tom, čo môžeme urobiť pre to, aby sme sa neprevážili na stoličke, alebo aby sme nevypadli z balkóna.

Nakreslime

Nakreslite obrázky k tomu, čo ste dnes počuli, alebo vyskúšali, príp. čo ste dnes objavili alebo na čom ste sa dnes dohodli.

Ak sa chcete podeliť aj s ostatnými, pošlite nám vaše obrázky na adresu: rozpravky@zaostri.sk

Napíšme rozprávku / príbeh

Napíšte rozprávku / príbeh, v ktorom sa môžeme niečo nové naučiť o tom, ako bezpečne a zodpovedne sa máme doma správať.

Ak sa chcete podeliť aj s ostatnými, napíšte nám: rozpravky@zaostri.sk

Hľadáme rodiny, ktoré majú chuť vytvárať dobré veci pre druhých.

Vymyslime spoločne viac rozprávok
ktoré budú vychovávať.

Svoje príbehy/rozprávky posielajte do 30. apríla 2016 na adresu: rozpravka@zaostri.sk
Všetky zapojené rodiny odmeníme.

Prihláste sa k odoberaniu tematickeho newslettra,

a emailom vás upozorníme na každú novú uverejnenú rozprávku.

Projekt podporila Nadácia pre deti Slovenska z nadačného fondu Deti v bezpečí. 

Ďakujeme!