venujeme sa rodine a jej potrebám
venujeme sa rodine a jej potrebám
V prvej časti psychologicko-pedagogického komentára k rozprávke FROZEN Zamrznuté srdce – dar či prekliatie? sme uviedli špecifiká postmodernej rozprávky a začali sme s analýzou Elzy.
Druhá časť Zamilovanie = dôležitá skúsenosť predstavila jej sestru Annu, ich vzájomný vzťah a začiatok cesty Elzy k jej slobode.
Dnes pokračujeme v Arendele – kráľovstve, kde ostala Anna a Hans.
Anna sa vydá hľadať Elzu. Cíti sa vinná za to, čo sa prihodilo, lebo to bola ona, ktorá na Elzu naliehala. Naveľa sa ocitne v horách pri chate, kde sa dá čo to kúpiť – tu sa stretáva s Krištofom, ktorého požiada, aby ju zobral do severných hôr – lebo zo severných hôr prichádza zima, ktorá sa v plnom lete rozpútala po celom kraji. Krištof jej vyhovie. Aj preto, že Anna kúpila horolezecké lano, kladivo a tiež mrkvu pre Krištofovho soba Svena.
Je tvrdým mužom, ktorý si zarába na živobytie dolovaním a zásobovaním klientov ľadom. Stretávame ho hneď na začiatku filmu ako malého chlapca – približne v rovnakom veku ako Anna – kde sa vysoko v horách popri statných chlapoch priúča remeslu dolovať čistý ľad.
Krištof nemá problém so svojou identitou muža. Znamená to, že v čase puberty sa dokázal oddeliť od mamky a tiež že otec (synonym vzťahovej osoby) bol významne prítomný v jeho živote odovzdávajúc mu nielen remeslo a iné praktické činnosti, ale aj múdrosť života a potvrdzujúc ho v jeho osobnom snažení.
Krištof vie, kým je a vie, čo dokáže. Je priamy, nemá problém niesť dôsledky za svoje jednanie, v ťažkej aj nebezpečnej situácii sa vie zorientovať hneď, je si istý svojím konaním, je zručný a vie, čo potrebuje k dosahovaniu svojich cieľov. Pracuje aj keď podmienky sú mimoriadne náročné. Zo začiatku je k Anne pragmatický (kúpila lano, kladivo a mrkvu), no postupne sa stáva empatickým a jeho osobné záujmy ustupujú do úzadia v prospech pomoci Anne.
Ako sme už vyššie naznačili, identita muža je vo svojej podstate zameraná na výkon – byť schopným, dokázať, vedieť... Ako aj v prípade dcéry, veľkú rolu v odovzdávaní identity synovi zohráva práve otec. Je to on, kto prezieravo sprevádza svojho syna, uvádzajúc ho do rôznych „tajomstiev“ života (hobby, práca, šport, životné múdrosti, činnosti, hry, povinnosti…), stavajúc pred neho rôzne výzvy (aj nebezpečné), aby ho stimuloval k novým snaženiam. Otec je ten, ktorý stojí blízko „po ruke“, aby pozitívnou spätnou väzbou potvrdzoval rodiacu sa identitu svojho syna.
Je sympatické sprevádzať Annu a Krištofa na ceste do Severných hôr a potom až k vyvrcholeniu filmu v jeho závere.
Je možné si všimnúť, ako sa osobné záujmy oboch menia. Poznávanie životného príbehu toho druhého oslobodzuje...
Je možné si všimnúť dynamiku vzťahu, z ktorého sa rodí láska a ako to prebieha u muža a ako u ženy.
Je možné si všimnúť typické reakcie ženy a muža vo vzťahu k ženskej a mužskej psyché a pod.
Pre Krištofa je informácia o zásnubách Anny a Hansa po pár hodinovej známosti signálom, že Anna o skutočnej láske (lebo ide o skutočnú lásku, nie o zamilovanie) toho veľa nevie, pretože vie málo o Hansovi. Stávame sa tak svedkami opačného procesu, kedy Krištof a Anna prechádzajú spolu kus životnej cesty a bez toho, aby si to uvedomovali, „zbierajú informácie“ o tom druhom i o sebe. Tento kus spoločnej cesty životom sa stane garantovanou odpoveďou na otázku „Kto si?“
Krištof má na začiatku pochybnosť o Anne a nedôveruje jej. Vadí mu aj to, že je aktívna a vie sa zorientovať v „tlačenici“, keď šikovne zvláda spoločný boj proti vlkom, alebo organizuje Svena pre skok ponad priepasť, či neskôr odvážne začne liezť skalnou stenou bez istenia. Nepochybne mu to však imponuje. Anna, ktorá mu hodí záchranné lano, mu vlastne zachráni život.
Žena si prirodzene praje byť aktívnou spolutvorkyňou spoločného príbehu a toto niekedy mužom, ktorí sa cítia dobre – lebo sú kompetentní v roli ochrancov, sprievodcov a iných – istý čas vadí. A to aj napriek tomu že sami muži si prajú aby žena bola ich rovnocennou partnerkou. Majú totiž „pocit“ že žena ohrozuje ich výkon, ich schopnosť byť dobrým a spoľahlivým. Vytvára to v nich nutkanie začať s ňou súťažiť. Žene ide o vzťah. Mužovi o stopercentnosť vo výkone. U zrelého muža to trvá krátko, u nezrelého až do času, kým nedozreje.
Krásna príroda, jednoduché kráčanie spolu, rozprávanie sa, zoznámenie sa s Olafom ich oboch zbližuje.
Keď sa Anna jednoducho hodí Krištofovi do náručia zo skalnej steny, aby sa rýchlo dostala dolu (isto by to neurobila, keby pochybovala o jeho schopnostiach, týmto gestom vlastne ocenila jeho schopnosť byť veľmi dobrým sprievodcom, jej bezprostrednosť naznačuje že považuje Krištofa za priateľa) Krištof ostane milo prekvapený.
Žena v náručí muža po istom čase spoločných zážitkov je pre muža skúsenosť, ktorá dáva jeho srdce do pohybu.
Keď Anna s Krištofom vďaka Olafovi nájdu Elzu v jej nádhernom ľadovom hrade, Anna zdá sa začína tušiť, kde je „pes zakopaný“. Ak Elza bola schopná dať život Olafovi (a on stále žije), ktorý je stelesnením dobroty, jednoduchosti, pozitívnosti, radosti (to všetko, čo v Elze bolo potlačené) presne tak, ako to bolo vtedy, keď boli Elza a Anna deťmi a hrali sa spolu; je schopná stať sa slobodnou a spolu v ruka v ruke (v láske, spolu) prekliatie zmeniť na dar...
Anna to Elze navrhuje a presviedča ju o správnosti tejto možnosti. Elza je však príliš v strachu. Jej krehká sloboda, narušená prítomnosťou Anny, berie do úvahy len svoje argumenty, svoje pocity a nakoniec svoje riešenia, ktoré fungujú, len keď je človek sám. V spoločnosti iného či iných ostáva v jej živote podľa klasického scenára (ktorého sa desí) len zraňovanie.
Toto je znovu skvelý príklad neurotického správania. Cestu z neho naznačuje práve Anna a ako sa na konci filmu dozvieme – má pravdu. V procese života sa ponúkajú v rozličných situáciách rozličné prostriedky. Niekedy stačí podať si ruky, aby bolo zimy menej, inokedy bude treba obetovať čosi zo seba a zasa inokedy omnoho, omnoho viac...
Elza sa od svojej samoty v slobode nedostala ďalej. Ozývajú sa v nej spomienky z detstva a spolu s nimi strach, že niekoho zraní a napriek tomu, že by si priala byť v blízkom priateľskom vzťahu so sestrou, strach je silnejší.
Nikto nechce byť sám – hovorí Anna v scéne krátko pred stretnutím so sestrou. Teraz Elza vyhlasuje, že chce byť sama – samota pre ňu znamená byť slobodnou, inak by sa musela báť, že niekoho zraní. Žena sa silno emocionálne angažuje vo svojich i v cudzích príbehoch. Spôsobuje to v nej chaos a nevie, čo s tým a tiež vôbec nevie, čo robiť. Elza je sama, nemá s kým zdieľať aspoň časť svojho príbehu. Anna je s Krištofom ktorý vie čo robiť v situáciách, keď je Anna bezradná či „neadekvátne“ hnaná svojou emotívnosťou.
Keď Elza nechtiac zraní Annu, Krištof je už naplno zaangažovaný, podopiera ju a vidiac, ako sa vyvíja situácia, presviedča Annu k odchodu. O odchod sa postará bodyguard – obrovský snehuliak, ktorého Elza vytvorila. Oboch ich vyhodí.
Je to znovu Krištof, ktorý emocionálne nabudenú Annu krotí. Moc sa mu to nedarí a bodyguard ich prenasleduje. Keď sa ocitnú nad priepasťou Krištof okamžite vytvorí v snehu istiacu kotvu, na lano naviaže Annu i seba a unikajú...
Krištof vstúpil do príbehu Anny, je jej po boku. Už mu nezáleží na jeho biznise, saniach,... záleží mu na Anne – praje si aby bola zdravá a šťastná – má ju rád.
Pekný príklad ženského bytia je situácia pod bralom, keď Krištof vytiahne Annu zo snehu, do ktorého hlboko zapadla. Anna akoby zabudla na Elzu, Hansa a Arendel. Stojí pred Krištofom a zaujíma sa o jeho hlavu, ktorou narazil na skalu. Upraví si vlasy. Na otázku „tak čo budeme robiť“ jej všetko dôjde a prepadne ju panika.
Pre ženu vyrozprávanie pocitov, častokrát protichodných a chaotických, do uší muža ktorý ju má rád, znamená vyriešiť problém. Žena vníma empatického muža ako oporu. Skoro v rovnakom čase niečo podobné zažíva Elza vo svojom hrade – je sama so svojím vnútorným chaosom – nemá nikoho, kto by ju počul a bol oporou.
Zranenie spôsobené Elzou sa začína prejavovať. Anne začínajú belieť vlasy. Keď jej to Krištof povie, jej prvá starosť je to, či to vyzerá dobre, či jej to „sedí“. Žena je závislá na svojej kráse. To ako vyzerá, samozrejme nielen vzhľadom, je pre ňu zdrojom identity – „som pekná“?
Z toho, čo nasleduje v rozprávke je jasné, že obaja sú si navzájom značne blízki, no ani jednému to zatiaľ nedochádza. A to ani po stretnutí s trolmi (odborníkmi na lásku), ktorí ich oboch chcú o tom presvedčiť. Vonkajšok osoby je do istej miery prejavom jej vnútra. Anna má skúsenosť o dobrote Krištofa a keby v hre svojim spôsobom nebol Hans, asi by už dávno skočila do náručia Krištofovi.
Táto okolnosť je z hľadiska dozretia vzťahu cez vzájomné spoznávanie sa, námahu jeden pre druhého nateraz pozitívna.
Ľudia robia chybu, ak sa rozhodujú pod tlakom emócie, pretože sa tým pravdepodobnosť ich správneho rozhodnutia znižuje. Emociálne zaangažovanie je len jedna stránka reality, najmä ak sa týka dvoch osôb. Preto je potrebné emócie spracovať. Skutočná, pravá láska dostáva z ľudí to najlepšie.
Synergia – spolupôsobenie dvoch osôb, ktoré si chcú navzájom dobre – vytvára kvalitu života, ktorá presahuje ich možnosti ako jednotlivcov.
Múdry trol nevie dostať kus ľadu zo srdca Anny, oznamuje jej, že zomrie, stanúc sa kusom ľadu. Annu môže zachrániť len skutok skutočnej lásky.
Krištof i Anna majú svoje informácie a čas súri. Sily Annu evidentne opúšťajú (niekedy snáď chýba čas pre správne rozhodnutia). Riešenie ktoré Krištof navrhne a zároveň mu láme srdce, je Hans. Aj napriek tomu že kritizoval zasnúbenie Anny a Hansa a sám neverí v lásku za „hodinu“. Možno je to kus chlapskej ješitnosti, „že nebol prvým v živote Anny“, možno smútok, možno slabá reflexia na skúsenosti posledných dní. Verí (aj pod vplyvom trolov), že tým skutočným skutkom by mohol byť bozk. Zrejme áno keby... si Anna akoby len po Krištofovom návrhu nespomenula na Hansa.
Na hrade čaká Annu prekvapenie – Hans ju nemá rád.
A to by nebolo to najhoršie. Hans Annu použil na dosiahnutie svojich cieľov stať sa kráľom. Hans nevstúpil do príbehu Anny. Ostal vo svojom príbehu a všetko len hral. A to od úplného začiatku.
Hans Annu nepobozká. Veď aj načo – nemá ju rád. S úmyslom zniesť ju zo sveta (zalieva vodou ohnisko aby urýchlil pôsobeniu ľadu v Anninom srdci) jej surovo hovorí o svojich úmysloch a plánoch do budúcna: zabiť Elzu (ktorú väzní na hrade) a tak zachrániť mrznúcu krajinu. Ako hrdina/záchranca sa stane kráľom.
Veci má dobre premyslené. Annu zamkne v chladnúcej miestnosti a zahrá scénku pred ministrami Arendelu, ktorí mu uveria. Nahovorí im, že po tom, ako s Annou uzavreli manželstvo, ju Elza zabila. Ministri odsúdia Elzu na smrť za vlastizradu.
Zamknutú Annu nájde Olaf. Odohrá sa milá scéna, v ktorej dá Anne lekciu o láske a kde Anna konečne prizná, že nevie, čo je láska.
„Láska je uprednostniť potreby druhých pred tými svojimi“ a „pre druhých sa oplatí aj rozpustiť“.
Anna teraz chápe že to, čo pre ňu urobil Krištof je láskou, že Krištof ju má rád, že je vyvolená.
Podobne pochopí sám Krištof že má Annu rád a rozhodne sa vrátiť do Arendelu aby jej pomohol a aby o ňu ďalej bojoval.
Vyvrcholenie deja je prekvapujúce – namiesto Krištofovho skutočného skutku lásky je to sama Anna, ktorá sa aj za cenu vlastného života odhodlá zachrániť Elzu pred Hansom, ktorý tasí meč aby Elzu zabil. Jej obeta je skutočným aktom lásky, ktorý rozpustí jej zamrznuté srdce a napriek poslednému výdychu Anna ožije.
Elza spozná, že okrem slobody od niečoho je potrebné urobiť aj druhý krok – slobodne sa rozhodnúť pre lásku. Jej prekliatie sa v plnej miere stáva darom. Teda tým čo robí, aby druhí boli šťastní. To je kľúč ku „kontrole“ daru/prekliatia. Láska je teda intencionálna, nie náhodná záležitosť.
Láska rozpúšťa zamrznutú krajinu a vracia všade život. Elza sa naučila kontrolovať svoje prekliatie.
Hans na moment rozpustenia ľadu v jeho srdci bude musieť ešte počkať. Nepochybne však existuje aj pre jeho zmrznuté srdce skutočný skutok lásky, ktorý ho rozpustí a vráti mu život. Snáď sa nájde niekto, kto empaticky vstúpi do jeho osobnej histórie.
Touto treťou časťou náš komentár končí.
Prajeme objavovanie ďalších súvislostí a rozšifrovávanie ďalších symbolov v tejto rozprávke,
najlepšie v spoločnosti priateľov alebo celej rodiny.
Sledujte ponuky rozborov a komentárov k ďalším filmom a rozprávkam ktoré nás zaujali
na www.zaostri.sk už čoskoro.
tím ZAOSTRI NA RODINU
Foto: www.frozenwallpaper.com, www.gotchamovies.com, www.pinterest.com
1. apríl 2014 / zoči-voči médiám
Rozprávky, podobne ako „mýty“, čerpajú zo skúseností ľudstva ako takého. Témy, ich spracovanie – východiská, obrazy, osoby a obsadenie...
28. marec 2014 / zoči-voči médiám
V dávnych časoch môjho detstva som mala spolužiačku, ktorá doma nemala televíziu. Nevadilo to ani jej, ani nikomu, avšak akonáhle prišla niekam, kde bol zapnutý...
2. apríl 2014 / zoči-voči médiám
V prvej časti psychologicko-pedagogického komentára rozprávky FROZEN Zamrznuté srdce – dar či prekliatie? sme uviedli špecifiká postmodernej rozprávky a začali...
7. jún 2014 / zoči-voči médiám
Nos tento meč so silou a priprav svoje srdce pre dobro/vľúdnosť. Nikdy ho nepoužívaj na to, aby si ublížil, alebo urazil, ale používaj ho na obranu toho čo je...
