(pokračovanie príbehu : Na dedinku sadol tieň (1))
Krok za krokom kráčala nebojácne vpred, a dedinka za ňou sa pomaly vzdialovala. Kráčala neuvedomujúc si čas a jediné, čo vnímala, bola tma a a až priam strašidelné ticho, ktoré ju obkolesilo. Stella v tomto ticho, zmocnená obavou zastala a vložila si hlavu do dlaní. Zaplakala.
Zrazu však pocítila teplo a to teplo vychádzalo z jej rúk. Jej ruky žiarili jasným svetlom, ktoré v sebe skrývalo širokú paletu farieb - farieb, ktoré jakživ nevidela. Po chvíli údivu zistila, že to nie jej ruky svietia, ale kvapky sĺz, ktoré dopadali na jej dlane. A toto svetlo privolalo zvláštnu bytosť, ktorú ani dávne báje nespomínajú. Vynorila sa spoza krovia. Stella nevedela, kde sa vzala a ani ako prišla, však nepočula nič živé, ale keď ju zazrela, srdce jej poskočilo od radosti a slzy prestali svietiť.
Bol to jeleň. Jeleň dva, možno aj tri razy tak veľký ako Stella, s bielou srsťou a mocnými parohmi. Svetlo z jeho parožia svietilo, už pre Stellu známym a čarovným svetlom. Od jasu dokázala rozoznávať i tie najmenšie štrbinky na kôrach stromov. Ich zraky sa spojili a ona nemohla premôcť túžbu vykročiť k nemu. Ale akonáhle urobila krok, praskla jej pod nohou halúzka a jeleň odskočil.
"Počkaj! Neutekaj!" kričala za ním. Jeleň však neušiel ďaleko, odkočil pár metrov a opäť sa zahľadel na dievčatko, akoby pozorovalo, či kráča za ním. A tak Stella bežala a bežala nasledujúc hlbšie stopy mocného zvieraťa.
Utekala a jeleň pred ňou cválal a cválal, až do času, kedy ostal stáť pred veľkým stromom. Stella sa preľakla, lebo vyzeral presne ako strom, ktorý na ňu zaútočil. Pozrela so strachom v očiach na jeleňa a zazdalo sa jej, že mu vyšla mala slza z oka. Zmätená a s otázkami, ktoré jej srdcu brali pokoja, sa chcela priblížiť, no v tom ju zastavilo opäť jasné svetlo. Stella si zakrila oči a priam mala pocit, že je to svetlo ešte silnejšie než všetky, ktoré sa jej doteraz zjavili. Jeleň sa postavil na zadné nohy, a svetlo, ktoré vyžaroval sa v podobe gule premiestnil do stromu, pred ktorým stál. A jeleň padol na zem bez známky života, bez slzy i svetla.
"To nie!" skríkla Stella a rozbehla sa za ním. No skôr ako k nemu prišla, telo jeleňa zmizlo nevädno kam. Zmätene obzerajúc navôkol kričala a rozhadzovala rukami.
A v tomto zmätku začula zvuk. Zvuk, ktorý dlho jej uši nepočuli, zvuk, o ktorom sa hovorilo, že už ani nie je. Bol to vrabec. A nie jeden, ale mnoho vrabcov. Zdvihla hlavu ku stromu a strom, ktorý pred chvíľou pôsobil pusto, bez života a hrozivo, teraz žiaril mnohými farbami. V jeho korunách sídlilo mnoho vrabcov, po jeho kmeni sa šplhali mravce a spod koreňov vyvieral malý potôčik.Všetko v okolí ožilo ,les sa zmenil na krásne svetlé miesto a v pozadí bolo počuť tón Prvého a Druhého.
A strom prehovoril hlasom sladším než najsladší med. Nikto však nevie, čo jej ten hlas hovoril, lebo to hovoril priamo jej srdcu, a slová ostali v jej srdci. Presedela pri strome hodiny a hodiny, hľadiac na strom. Nakoniec vstala a s úsmevom na tvári sa pobrala domov, tentokrát už nie skrz tmu a noc, ale cez život a svetlo.
Keď prišla k okraju lesa, odkiaľ už videla svoju dedinku, pozrela zrakom na mračná, ktoré vyzerali ako puzzle pospajáné v jeden obraz. A v tomto puzzle bol jeden biely dielik, ktorý silne svietil. A jej oči hľadeli na tú krásu na nebi.
(dokončenie: Na dedinku sadol tieň (3))
27. september 2012 / knihy
Zhruba každé desiate dieťa je ľavák. Narodí sa do sveta, ktorý je uspôsobený pre pravákov. Može to so sebou prinášať v prvom rade radosť, ale i...
27. september 2012 / knihy
Ako učiteľka sa pri svojej práci stretávam s rôznymi deťmi. Päť jazykov lásky pre deti mi pomohlo lepšie pochopiť, prečo sú deti, ktoré sa nevedia dočkať...
20. december 2014 / slovo, video, pieseň
Vzrušujúci Vianočný príbeh pre mladšie aj staršie deti ako aj ich rodičov. Ponúkame na každý večer až do Vianoc jednu epizóu príbehu Poklady pod...
29. január 2013 / knihy
V 90. rokoch vznikla iniciatíva VIA IURIS, ktorá stála pri ľuďoch ohrozených právnymi kľučkami "mocných". Aj dnes, po 20-tich rokoch stojí stále...