D. Hevier: Vianočná pošta

23. december 2014 / Daniel Hevier

Vytlačiť

... ... ...

Píšem vám, deti, ako som ušiel od takých Vianoc:
a šiel som len tak, za nosom, už stmievalo sa na noc.
Tam som ho stretol zakrátko, za mestom, toho chlapca,
ba skôr to bolo chlapčiatko… iba tak prechádzal sa.

Tak som sa ho tam opýtal: „Ty si sa, chlapče, stratil?“
Chvíľu tam mlčky iba stál, potom sa spýtal : „A ty“?
„Nikomu som sa nestratil, ja iba hľadám ľudí!
Stálo ma to už veľa síl, ako tu svetom blúdim!“

... ... ...

Teraz som bol ja dojatý. Prišlo mi ľúto seba…
Chlapček ma schoval v objatí, aby som sa viac nebál.  
Veď preto chodia Vianoce, u dobrých zvonia, u zlých.
To, čo sa občas zamoce, nech sa viac nezauzlí.

Vyzvedám jeho priezvisko, pýtam sa: „Chlapče, kto si?“
A on mi na to: „Ježiško!“, a zmizol v hĺbke noci.

Z pohľadnicových ježiškov je iba jeden pravý:
ten chlapček, ktorý chodí tmou.
Možno sa u vás staví…

Z knihy Vianočná pošta, 2011