Nový tip na výlet

Tipy na výlet

Odporúčame

Rodina ...

Naše projekty

Aktuality

Úvod / Články / Rodina ... / pre manželov... / Opravdivý muž? Krásna žena?

Opravdivý muž? Krásna žena?

29. január 2014

Vytlačiť

Ako je dnes vnímaná rodina a manželstvo?

Kto vymyslel lásku?

Je manželstvo cesta ako prežiť život - šťastne ak to vyjde, alebo nešťastne ak to nevyjde?

Renzo Bonetti sa venuje rodinám v Taliansku. Našiel spôsob ako predchádzať rozvodom, a posilňovať vnútornú súdržnosť rodín. Ako sa mu to podarilo? Začal uvažovať čo je to manžestvo, rodina, láska. Prepis časti jeho vystúpenia v BA, ako aj celý videozáznam zo stretnutia:

Manželstvo je veľké tajomstvo

Ako je dnes vnímaná rodina a manželstvo? Pre mnohých je to právo, ktoré sme si vymysleli a vytvorili ako ľudia. Ale mnohí si nekladú otázku odkiaľ láska pochádza - hoci ju užívajú.
Kto vymyslel lásku? Mnohí žijú svoj život lásky bez toho aby mysleli na to, kto vymyslel lásku. Alebo mnohí si myslia že manželstvo je istá cesta ako je možné prežiť život alebo si ho zariadiť. A je šťastie ak sa mi manželstvo podarí a je nešťastie ak to nevyjde.
Mnohí si myslia že manželstvo je dobré ale mnohí hovoria o manželstve aj zle.

1. Stať sa naplno mužom a naplno ženou

Manželstvo je darom

A čo je manželstvo a svadba pre kresťana?
Chcel by som poukázať na aspekt darovania v manželstve. Manželstvo je predovšetkým darom. Lebo mi umožňuje stávať sa sebou samým. Môžem sa stať tým, kým som. Mužom či ženou. V tom plnom stretnutí mužskosti a ženskosti v manželstve. Všetci to považujeme za samozrejmé ale keď sa nad tým zamyslíme, tak objavíme, že práve to je ten veľký dar ukrytý v sviatosti manželstva.

Vďaka odlišnosti druhého, objavujem seba

Bohužiaľ žijeme vo svete kde každý chce byť sebestačný. A či muž, či žena si myslia že sa môžu sami vysvetliť, že k tomu nepotrebujú druhého. Je pravda že každý človek je úplne sebestačný a autonómny. Aj žena je úplne sebestačná. Treba zrušiť ten obraz dvoch polovíc jabĺk, kedy si predstavujeme že každý je polovica niečoho. Je to pomýlený obraz polovice jablka. Lebo muž aj žena sú naplno sami o sebe človekom. Každý z nás je naplno človekom. Muž nepotrebuje ženu k tomu, aby bol naplno človekom. A to isté platí aj pre ženu. Každý je naplno autonómny. Kde je potom tá vzájomná potreba a reciprocita. V tom, že práve v tom vzťahu prijímam svoju mužskú či ženskú identitu ako dar. Žena aj muž teda prijímajú svoju totožnosť ako dar.

Keby sme zo sveta vymazali všetky ženy, tj nič ženské by neexistovalo vo svete. Mohol by človek vedieť čo to znamená mužské? Ak neexistujú ženy, tak muž nemôže vedieť čo je to mužskosť. A naopak, keby sme všetkých mužov vymazali zo sveta, žena by nevedela čo to znamená byť ženou. Možno to vyzerá ako hra, ale v skutočnosti je v tejto predstave jedno hlboké a veľké tajomstvo.
Lebo ja dokážem objaviť svoju vlastnú identitu práve preto, že mám oproti sebe proťajšok - toho druhého. Ja ako muž objavím seba samého pretože je tu žena, a žena objaví seba samu preto, že je tu muž.

Keď mi dieťa povie mama/otec

A v tom je ukrytá naša podobnosť s Bohom. Lebo aj Boh je naplno Otcom, lebo má Syn. Skúste to niekomu vysvetliť, že sa má cítiť ako otec, keď nemá deti. Veď práve deti robia človeka otcom a matkou. Matka a otec vytvára dieťa - a práve deti nás robia rodičmi. Kým ti tvoje dieťa nepovie otec/mama, tak nevieš čo to znamená byť rodičom. Otec je otcom, lebo má dieťa. A dieťa je dieťaťom, lebo má otca. To je to nepretržité vzájomné darovanie sa. Ak muž sa stáva viacej mužom, lebo existuje žena. A žena objavuje v sebe stále viac ženskosť, lebo spoznáva muža. A to znamená že musím tú svoju identitu ukázať - čo ale neznamená že prejavujem len svoju sexualitu. Čím viac bude vo svete opravdivých žien, ktoré vedia prejaviť svoju originálnosť, tým viac bude opravdivých mužov. Aj naopak to platí - čím viac máme opravdivých mužov, tým viac máme krásnych žien. Práve vďaka tejto vzájomnosti medzi mužom a ženou.

UNI - SEX

Keď sa vo svete stráca mužskosť a ženskosť tá kvalita muža a ženy, tým viac sa spoločnosť mení na „uni-sex" spoločnosť. A tým sa stráca krása odlišnosti medzi mužom a ženou. A potom ale už ani nevieme pochopiť aká je krása v jednote dvoch rôznych pohlaví.

Keď sa dve takmer rovnaké bytosti približujú k sebe, predsa dve tie rôzne pohlavia musia nájsť vyššiu jednotu. Práve v tej vzájomnosti muža a ženy, snúbenca a snúbenice, v ktorej sa vyzdvihuje krása ženy a muža, práve vtedy sa vytvára dobrá dvojica. A ja ako snúbenec/snúbenica v tajomstve nového vzťahu manželstva, môžem sa stať naplno samým sebou.

A dnes ale všetci pozorujeme isté nedostatky v manželskom vzťahu. Vidíme že sa tu len akosi kombinuje mužskosť a ženskosť. Muž, ktorý sa snaží, aby jeho manželka/snúbenica bola taká, ako si to on predstavuje, aby sa mu trocha podobala. A žena túži aby jej manžel bola taký ako si ho ona predstavuje. Ale v tejto kombinácii akoby sa strácal rast krásy vzťahu. A je tu riziko že žena v takomto vzťahu bude vždy ochudobnená. A muž akoby strácal svoju mužskosť v tajomnom vzťahu.

Výzva

Výzva pre každú manželku je v tom, aby urobila zo svojho manžela to najlepšie - akým sa môže stať ako muž. A to isté platí aj pre muža - jeho výzvou je, aby urobil zo svojej ženy tú najlepšiu ženu akou ona môže byť. A aby žena mohla v tomto vzťahu povedať „za to, že som taká aká som, vďačím tomu, že som našla tohto muža". Možno je jednoduchšie vychovávať a formovať identitu detí, ako budovať identitu manžela/manželky. Ale práve manželský vzťah vytvára možnosť aby každý zo seba vydoloval to najkrajšie a najlepšie pre spoločný vzťah.

Koľkí z nás sme ochotní pred celým svetom povedať „naše manželstvo je jedinečné". Alebo sa pán Boh pomýlil keď povedal pri stvorení muža a ženy „a bolo to veľmi dobré"? Pomýlil sa Boh? Alebo sme to my ktorí nevieme prečítať krásu projektu o mužovi a žene? Lebo v mužovi a v žene je ukryté každé Božie tajomstvo.

2. Spoznať kto je Boh

V prvej časti sme videli že práve cez manželstvo sa môžem stať naplno mužom a naplno ženou.
A v druhom bode chcem vysvetliť ako práve cez manželstvo môžem lepšie spoznať kto je Boh a lepšie zažiť Boha. Čiže cez moju skúsenosť manželstva môžem spoznať kto je Boh. Lebo ak človek - muž a žena sú stvorení na obraz Boží, tak nesú niečo z Boha. A to znamená že aj v mojej životnej skúsenosti môžem spoznať niečo z Boha. Predstavme si ako túto skúsenosť môžeme mať.

Po prvé je to nekonečnosť lásky. My nad tým veľmi neuvažujeme, ale práve nekonečná láska je charakteristika Božia ktorú nesieme vo svojom vlastnom tele. Pretože láske nemôžeme dať žiadne hranice. V psychológii láska je jedinou schopnosťou, ktorá nie je merateľná. Môžeme merať inteligenciu, vôľu, fantáziu (v snoch). Môžem merať spôsob ako žijem lásku, ale láska ako taká nie je kvantifikovateľná.

Sú tu iste nejakí snúbenci alebo manželia. Už tu vidím nejaké zárodky rodiny. Vieš povedať ako veľmi ju miluješ? Sto? Dvesto? Ako sa to dá zmerať? Nedá sa to zmerať. V taliansku máme takú medailu ktorú si snúbenci vzájomne darujú a je na nej napísané „dnes viac ako včera, zajtra viac ako dnes"
Lebo v láske nemôžem povedať „milujem ťa až do tohto bodu". Keď povieš „áno, viem ako veľmi ma miluješ", tak si nič nepochopila. Lebo ja ťa milujem viac ako si ty myslíš.

Ak sa zamýšľame nad slovom láska, musíme povedať že práve v slove láska je niečo nekonečné. Napríklad - máte nejakú mieru v tom, ako milujete svoje deti? Nemáme mieru. Ani život nevieme zmerať, lebo láska k deťom je väčšia ako život. Pre svoje dieťa som ochotný položiť svoj život.

Ako je to teda s nekonečnou láskou? Ja ako človek som konečný a láska je nekonečná, odkiaľ sa to berie? Vidíme že v nás, v našom vnútri sú súradnice nekonečnej lásky. Skúste vy dospelí povedať ako ste viac rástli v láske. V intímnych, skutočne autentických okamihoch tajomstva života vašej dvojice. Môžeme vtedy zmerať aká láska medzi nami je?

Poznám veľa manželských dvojíc a poviem vám jedno svedectvo. Manžel hovorí: „Začínam chápať, že darovať ti telo, aby som ti vyjadril to, ako veľmi ťa milujem, začína byť zbytočné." Toto je nádherné. T.j. muž hovorí, že moje telo už nestačí, aby vyjadrilo celú lásku ktorú k tebe cítim. A dúfam že aj tu sú medzi nami také manželské páry, ktoré dorástli do takejto úrovne. Znamená to, že čím viac manželia spolu žijú, tým viac rastie ich láska.

Pretože to je nesprávne a falošné ak dnešná kultúra hovorí že láska zomiera. Láska nezomiera - lásku môžeme len zabiť. A to sú práve tie novinárske dávky jedu ktoré k tomu prispievajú. Ale láska nezomiera, pretože láska je život. A tak ako život, tak aj láska rastie.

Je to veľmi falošné a klamlivé ak niekto hovorí že láska je najskôr obrovská a potom je to jej osud že postupne zaniká. Lebo láska je povolaná aby rástla a má rásť tak, aby sa postupne zosynchronizovala s Božou láskou, aby prechod z tohto života do druhého života už nepredstavoval žiadnu traumu, ale aby sme ho prežili v túžbe po takej veľkej láske, ktorú už nevieme zažiť tu na zemi.
Nekonečnosť lásky prežívame v našich telách a tak môže každý z nás povedať že zakusujeme v našej láske kto je Boh.

Iný príklad - ak sa dvaja ľudia zamilujú, prvé čo si povedia, aj keď sú to možno len adolescenti je: „Budem ťa milovať navždy". A je možné že sa po 15 dňoch rozídu..., ale to, čo si prvé povedia je „budem ťa milovať navždy". Keď sa zrodí taká láska ktorá sa zdá že je opravdivá, tak potom je stále opravdivejšia a taká láska je navždy.

Ako to myslíme navždy, veď človek môže žiť okolo 100 rokov. Lebo láska ničí hranicu času a môže pretrvať vo večnosti. A tak hovorí aj sv. Ján „kto miluje, žije naveky". Kto z vás zažil skúsenosť hlbokej dôvernosti vo dvojici, či ste si nepovedali „teraz by som chcel aby sa zastavil čas a aby to takto zostalo navždy". Pretože práve cez skúsenosť lásky chceme aby sa tá láska umiestnila vo večnosti.

Iný dôkaz - máme tu mladých snúbencov alebo priateľov. Stretnú sa v nedeľu a strávia celú nedeľu spolu. Ráno sa stretnú a večer si povedia „už sme celý deň spolu?". Alebo „Už prešla hodina? To nie je možné. Tak to rýchlo ubehlo?" Pretože láska ničí mieru času. Pretože pravá láska nás vovádza do večnosti. Pravá láska nezomiera.

Skúste povedať manželovi alebo manželke ktorí ovdoveli, že tvoja láska zomrela, lebo tvoj partner zomrel. Tak to nemôže byť, pretože ani smrť nemôže tú lásku zničiť. Láska zostáva stále živá v srdci.
Tak odkiaľ prichádza tá láska navždy? Sme vovádzaní do Božských súradníc Božej lásky.

Máme tu ešte iný aspekt lásky a tým je radosť ktorá žije v láske. Keď sa zamyslíme nad životom každého človeka, tak tie najradostnejšie momenty sú práve chvíle lásky. Šťastie a radosť ako by boli stotožnené s vrcholnými okamihmi lásky. Znamená to, že vtedy zažívame niečo, čo nám nikto iný nemôže dať. A to je už je anticipácia, predobraz Božského života, nekonečného šťastia.

Mohli by sme ešte ďalej hovoriť o tomto rozmere lásky. Ale chcem aby sme sa vrátili a znovu obnovili tento koncept lásky. A práve z toho pohľadu že práve v manželskom živote môžem zakúsiť Boha. Vtedy keď zažívame akt lásky, aj vtedy zakúšame prítomnosť Boha.

A do tohto sa dostalo Zlo. Lebo ZLÝ chcel odtrhnúť Boha od sexuality a manželskej lásky a vzťahu. Akoby tá sexualita pochádzala od Zlého. Ale aj pohlavnosť, sexualita a sex je od Boha, a je to konkrétny spôsob, akým vyjadrujeme lásku. A kedy sexualita stráca každý svoj zmysel? Vtedy, keď prestáva byť nástrojom na prejavenie lásky a stáva sa oslavou egoizmu.

Lebo aj sexualita je len spôsob ako komunikujeme svoju lásku, ako odovzdávame svoju lásku.
Je to ten najvyšší spôsob ako odovzdávame svoju lásku. Ak nemám lásku, robím sex len ako zvieratá - ani viac ani menej. Lebo to má byť práve ten spôsob ako odovzdávam lásku. Tak ako používame vodovodné potrubie na odovzdávanie vody, tak používame sexualitu na odovzdanie lásky. Ak v potrubí nie je voda, je zbytočné. Ak nemám v elektrickom vedení elektrinu, načo mi je. Ak v sexualite nie je prítomná láska, tak načo mi je? Ak sexualita nie je naplnená láskou, tak nič nekomunikuje. Stáva sa len oslavou vzájomného egoizmu.

A tak vidíme že všetko čo dvojica spoločne prežíva, vrátane sexuality nám má pomáhať prežívať Boha. To čo vám teraz hovorím nájdete aj v encyklike Benedikta XVI. „Boh je láska". A tak skončíme túto druhú časť.

V prvom bode sme hovorili že v manželstve sa stávam naplno mužom a naplno ženou. Potom že v manželskom živote môžem naplno zakúsiť Boha - a tu chcem ešte niečo pridať.

Hovorili sme, že dvojica môže lepšie pochopiť tajomstvo Eucharistie. Lebo v sexualite zažívame čo znamená darovať druhému svoje telo. Ak muž alebo žena túžia po telesnej jednote, aká veľká je túžba Ježišova, aby sa spojil s mojím telo. Keď hovorí „ako veľmi som túžil večerať s vami...". Tj aj v mojej sexuálnej túžbe byť s tým druhým sa prejavuje práve taká láska, akú má Kristus v okamihu poslednej večere.

Chcem len aby ste pochopili že Boh je ukrytý v živote vašej dvojice. Nehľadajte Boha v múroch a obrazoch svätých, ale vo svojom tele. Hľadajte Ho vo vašom živote, vo vašej skúsenosti, lebo On je práve tam ukrytý. Lebo každá dvojica je bohostánkom, lebo v každej dvojici je Boh ukrytý.

Lebo v bohostánku v kostole je ukryté Božie telo a vo vašom svätostánku je Božské a ľudské. Tj v mojej skúsenosti muža a ženy, manžela a manželky môžem stretnúť Boha. A to najčudnejšie čo sa deje v Taliansku je toto: keď sa mladí zaľúbia a začnú spolu chodiť, začnú sa vzďaľovať od kostola a od Cirkvi. Práve vtedy, kedy začínajú zažívať niečo Božské, tak si myslia že Boh je len tam hore v tých oblakoch. A prichádzame k tretej časti.

3. Domáca Cirkev - Božské spoločenstvo

V Ježišovi už rodina nezažíva len ľudskú lásku, ale zažíva Božskú lásku. Už nebuduje len ľudské spoločenstvo, ale Božské spoločenstvo, ktoré sa od prvých kresťanov volalo domácou Cirkvou.
Manželia už nežijú len pre tú svoju ľudskú skúsenosť, pretože vo sviatosti manželstva dostávajú dar Ducha Svätého ktorý ich uschopňuje milovať sa Božou láskou. Viem že mi neveríte - ale máme tu citát zo synody katolíckej Cirkvi o rodine, ktorý hovorí: „Duch ktorého nám Boh dáva, pretože v každej sviatosti manželstva prichádza Duch Svätý, je vyliaty na manželov, tento Duch Svätý nám darúva nové srdce. A uschopňuje muž a ženu milovať sa tak, ako nás Kristus miloval."

Ľutujem manželia, ale tak to má byť. Takáto je pravda. Vy manželia vďaka sviatosti manželstva sedíte na tróne Svätej trojice. Máte doma Božskú silu a vy ju nepoužívate. A preto potom váš vzájomný vzťah s manželom/manželkou je taký ako to cítim. Cítim že ťa mám rád. Zdá sa že ma už neuznávaš. Zdá sa že by si mohol niečo viac robiť. Chcela by som sa milovať. Ale ja nechcem.

Bohužiaľ vo väčšine kresťanských manželstiev nie je prítomný Duch Svätý - neexistuje pre nich. Ale ja ako manžel chcem aby si zažila chuť Božskej lásky a ja ako manželka chcem aby si zakúsil ako Ťa Ježiš miluje. A ja ti môžem odovzdať túto Božskú lásku. Ale ak zavriem srdce pred akciou Ducha Svätého a žijem len pre sentimenty - musíme sa otvoriť aby Duch Svätý umožnil nám milovať sa tak, ako nás Kristus miluje.

Pretože manželia dostali výnimočný dar - vo sviatosti manželstva prichádza nové posvätenie, konsekrácia. Toto slovo používal často aj Ján Pavol II. a často sa používa aj v KKC. Pretože je to zasvätenie, posvätenie, pretože vtedy prichádza Duch Svätý a jeho vyliatie na manželov.
Ale pozor: ten manžel, ktorý bol pokrstený a bol birmovaný, ten už predsa prijal Ducha Svätého. A podobne aj ona, keď bola pokrstená, birmovaná, tiež prijala Ducha Svätého. Tak čo nové sa stane vo sviatosti manželstva? To nové je práve ich vzájomný vzťah. Duch Svätý posväcuje tento ich vzájomný vzťah, prichádza, berie tento ich vzájomný vzťah a zapája ich do väčšej lásky - do lásky kedy sa Slovo stalo Telom pre človeka. Lásky Ježišovej k jeho Cirkvi. A do tejto nekonečnej lásky sú zapojení aj manželia.

Použijeme poetický obraz - predstavme si dvojicu ako kvapku vody. A práve táto dvojica, ktorá je len kvapkou vody sa vďaka sviatosti manželstva dostáva do veľkého oceánu - do mocného oceánu a stáva sa jeho súčasťou. A tak sa práve táto kvapka vody stáva takou silnou ako je oceán. Prijíma túto silu oceánu.

Tak je to teda aj v manželstve so sviatosťou manželstva. Manželia sú ponorení do nekonečnej lásky Božej. Je to tak, ako keď Ježiš videl ten hlad davu pred sebou - a aj Boh vidí náš hlad po láske, ktorý je stále viac rozšírený po svete. Boh chce aby v tom svete vznikli studne lásky ktoré by oživili svet. Ale tieto studne lásky sú dnes zavreté - pretože mnohé tieto manželské dvojice neprinášajú nič do sveta. Nikoho nenakazia svojou láskou. Neumožnia druhým, aby sa tešili z ich lásky. A práve manželstvo je tou silou a mocou ktorá môže premeniť spoločnosť. Ale my musíme objaviť sviatosť manželstva ako sviatosť misie vo svete. Preto manželia nemajú žiť len v ľudskej skúsenosti, ale majú byť zapojení do Božskej skúsenosti.

Mám priateľov, ktorí mi hovoria: „Konečne som pochopil tú moc sviatosti manželstva. A vďaka tomu chápem lepšie ako ukázať manželovi/manželke lásku ktorú k nemu/nej cítim. A v modlitbe a vo vzťahu k Bohu objavujem ako viac môžem prejaviť lásku manželovi/manželke."

A to sa stáva vtedy, keď manželstvo otvorí dvere Duchu Svätému. Lebo Duch prináša plnosť života. Lebo Boh nekradne nič ľudstvu ktoré sám stvoril. Boh nechce nič ukradnúť našej láske. Chce ju práve rozmnožovať.

A ako som hovoril rodina nie je len ľudským spoločenstvom, ale je to spoločenstvo viery. Je to domáca Cirkev. A vtedy rodina zažíva Ježišovu prítomnosť. A to je teraz niečo celkom iné, keď vieme že v našom dome, v našom manželstve je prítomný Ježiš. Dnes, keď zavrieme doma dvere, môžeme povedať „Ježiš, my už vieme že si už tu doma", lebo Ježiš je vždy prítomný s manželmi. Lebo práve manželia sú znamením prítomnosti Ježišovej.

Vidíte - to telo ktoré sa dalo človeku z lásky zostáva tu zavreté vo svätostánku. A žiada od tých, ktorí si zdarma z lásky dávajú svoje telo: „Choďte a rozprávajte aj ostatným že je tu Ježiš, ktorý vás tak miluje, že dá za vás svoje telo." Rozprávajte o tom, že Ježiš sa vždy znova chce vteliť a pridať sa k vám so svojou láskou.

A to, čo on nemôže povedať tu, žiada od vás, manželov, aby ste o tom rozprávali vo svete. Ježiš nás hľadá - poznáme ten príbeh, kedy povedal Zachejovi „poď dole, lebo dnes chcem u teba večerať".
Alebo keď povedal hriešnici „ani ja ťa neodsudzujem". Lebo práve cez vás manželov Ježiš chce nadviazať vzťahy so všetkými vo svete. A to je práve tá vaša misia.

Chcel by som aby ste si predovšetkým zapamätali, že Boh je uprostred vášho manželského života, a manželskej skúsenosti prítomný.

Môžem obdivovať krásu hôr, kvetov, nesmierny oceán - ale oceán sa ku mne neprihovorí a nehovorí mi o Bohu. Ani kvety vo všetkej svojej pestrosti mi nehovoria o tom ako žije Boh. Ani krása zvierat nám nerozpráva o tom, ako Boh žije. Ale toto mi môže povedať tá najjednoduchšia manželská dvojica - môže mi povedať ako Boh žije. Boh je láska. A o tom, môžete hovoriť všetci bez toho aby ste otvorili ústa. Boh je láska. O tom, že Boh je láska môžete hovoriť všade kde sa nachádzate, tým, ako sa vzájomne milujete.

4. Otázky

Otázka: Mohli by ste nám bližšie povedať o Vašej skúsenosti pastorácie rodín?

Bol som farárom tak ako všetci kňazi. Ale minulý rok som ukončil svoju činnosť vo farnosti a naplno sa venujem starostlivosti o manželstvo v Taliansku. Mal som už toľko rôznych požiadaviek aby som šiel a pomáhal a hovoril o našej skúsenosti - že som to už nevedel skĺbiť so službou vo farnosti.

Založil som nadáciu ktorá sa volá „Rodina - veľký dar", a tiež cirkevné združenie „Služobníci rodiny", a práve v tomto združení sú spojení mnohí manželia, ktorí objavili svoj dar manželstva a chcú o tom hovoriť a pomáhať aj druhým aby ho objavili.

A spolu s týmito priateľmi pomáhame manželom, snúbencom, aby znova objavili krásu a tajomstvo sviatosti manželstva. Robíme duchovné cvičenia, formačné stretnutia, kurzy, konferencie. Robíme aj víkendové stretnutia pre manželov, aby si zrekonštruovali svoj manželský život. Táto práca prináša mnohé výsledky.

Ešte máme aj jednu osobitnú činnosť o ktorej som doteraz nehovoril - máme rodinné komunity ktoré pracujú ako evanjelizátori. Osem rokov som mal vo svojej farnosti takúto novú modalitu ako evanjelizovať - ako zažívať a prežívať v dome domácu Cirkev. A tak máme tieto manželské páry ktoré sa týždenne stretávajú - otvoria svoje brány aj priateľom, mladým aj starším, slobodným alebo vydatým, aj znova vydatým, a spolu zažívajú skúsenosť Cirkvi. Je to zaujímavý spôsob ako prežívať Cirkev. A už sa rozšíril tento spôsob do viac ako 20 diecéz v Taliansku. A stále počet takýchto párov rastie. A tieto komunity sú vždy úzko spojené s miestnym farárom. A máme veľa farností v ktorých chcú takto pomáhať rodinám a manželom.

Napríklad na konci júna robíme stretnutie pre tých farníkov ktorí sa chcú tomuto venovať a chcú vedieť ako začať túto misiu a ako budovať domácu Cirkev. Je to veľmi pekná skúsenosť.

Otázka: Ako súvisí spolu milovanie a antikoncepcia?

Myslím že poznáme aké sú pravidlá Cirkvi ako regulovať plodnosť. V Taliansku sú medzi katolíkmi rozšírené prirodzené metódy plánovania rodičovstva a mnohé sú veľmi spoľahlivé. Tieto prirodzené metódy plánovania rodičovstva majú poznať už snúbenci, ktorí majú rozumieť tomu prečo a ako sa majú používať. A to nie sú metódy ktoré sa majú používať ako antikoncepcia - pretože ženský cyklus nie je niečo, čo nám má škodiť, a nie je niečím, čo je problémom v sexuálnom vzťahu, a tiež to nie je maximum - mať sexuálny život hocikedy kedy sa človeku zachce.

Preto je dôležité vedieť rešpektovať ženu a jej cyklus. Znamená to aj dozrievať v iných prejavoch lásky. Pretože dnes mnohí muži vedia robiť len sex. Nevedia prejaviť svoju lásku bez sexu. Nevedia prejaviť svoju nežnosť inými gestami, nevedia používať nežné slová a inak, nevedia ľudsky byť blízko, a nevedia mnohými spôsobmi prejavovať svoju lásku.

Okrem toho sa zriekame aj inej dôležitej zložky toho ako máme prežívať svoju sexualitu. A to je túžba a očakávanie. Prežívať očakávanie a túžbu po žene/mužovi. Ženy vedia aké je to smutné pre nich keď povedia „môj muž už po mne viac netúži". Alebo keď muž povie „moja žena už po mne netúži". A práve túžba je základnou zložkou sexuálneho života a treba ju kultivovať ako túžbu. To sú všeobecné princípy.

A popri týchto všeobecných princípoch každá manželská dvojica má tento svoj spôsob prediskutovať so svojim spovedníkom. Pretože situácie v ktorých sa manželské dvojice nachádzajú sú rôzne a nemôžeme dať jednotnú odpoveď všetkým.

Otázka: Ako konkrétne prebiehajú týždenné stretnutia rodinných komunít?

Alexandro je jeden z komunity - mám vo farnosti 55 takýchto komunít. On vám o tejto skúsenosti porozpráva.

Dobrý večer, som Alexandro, som ženatý s Kristínou a máme 5 detí.

Rodinné spoločenstvá ktoré prežívajú skúsenosť domácej Cirkvi nám pomohli v našej rodine objaviť ďalšiu dimenziu rodinného života. A pomohli nám aj objaviť a zistiť kto sme my ako manželia, a objaviť aj Ježišovu prítomnosť v našom dome. A lepšie sme pochopili aj to, aká je misia/poslanie nás ako manželov.

Čo konkrétne robíme? Otvárame každý týždeň dvere nášho domu. V piatok večer. Stretnutie trvá asi 1,5 hodiny, a máme veľmi presne zadelený čas - máme presne stanovené momenty ktoré realizujeme. Veľmi presne dodržiavame tento režim lebo máme aj deti ktoré musia chodiť do školy a niektoré sú už večer aj unavené.

Naša skupina má 14-15 ľudí. Na začiatku sa modlíme - ďakujeme a chválime - prítomní voľne svojimi slovami slobodne ďakujú za to, čo sa udialo v poslednom týždni. Sú to často jednoduché modlitby za každodenné jednoduché veci. A tak sme sa vlastne aj naučili, čo všetko nám pán dáva počas týždňa a za čo môžeme ďakovať. Pretože predtým sme si ani neuvedomili za čo všetko nám Pán počas týždňa dá. A práve vďaka tomuto komunitnému stretaniu si uvedomujeme aký je dobrý Boh k nám a čo všetko od neho dostávame.

Druhý moment trvá 20 minút. Rozprávame si voľným spôsobom čo každý z nás urobil pre Pána počas týždňa a aj čo Pán urobil pre nás. Je to také overovanie, hodnotenie týždňa. Tj museli sme počas týždňa museli aj niečo urobiť a všímať si čo Pán robil pre nás. A toto nás stále učí aby sme pozorovali, sledovali, aby sme mali oči otvorené keď žijeme tento týždeň. Niekedy povieme ako sa ku nám zachoval láskavo kolega v práci. A práve v tomto geste kolegu sme objavili že tam bol prítomný Boh ktorý sa v ňom na nás usmieval.

Tretí moment je počúvanie Božieho slova. Je to katechéza ktorú počúvame - je to nahrávka ktorú urobil náš farár. A takto nám farár sprostredkuje Božie slovo aj so svojím komentárom. A takto sa tieto slová dostanú aj k ľuďom, ktorí by nikdy neprišli do kostola. Lebo sú medzi nami mnohí takí, pre ktorých je ťažké po mnohých rokoch prísť znova do kostola - veľa ťažkého prežili a nevedia urobiť tento krok. Ale prvé priblíženie sa k Cirkvi nájdu práve v tomto spoločenstve. A cez túto nahrávku sa kňaz k týmto ľuďom priblíži - a akoby ich objímal cez tieto slová.

V štvrtom momente rozprávame o tom ako toto Božie slovo na nás zapôsobilo. Trvá 20 minút.
Hovoríme čo sme pochopili ako sa nám Ježiš prihovára a čo Ježiš od nás žiada. Hostiteľská dvojica má dbať na to, aby nevznikli zbytočné diskusie. Učíme sa tu počúvať Boha ktorý sa nám prihovára, vyjadriť to, ale sa aj učíme počúvať druhých. Niekedy moja manželka cíti také osvietenie v niektorých veciach, niekedy som to ja čo som niečo lepšie pochopil a vzájomne si vymieňame skúsenosti toho,
čo nám Pán Boh dal pochopiť. Nejde o nejaké diskusie, komplikované reči a teórie.

Piaty moment je 5 minút farských oznamov - lebo toto spoločenstvo je vždy zapojené do farnosti a teda má vedieť čo sa vo farnosti deje. A nejde len o oznamy ale aj o zdieľanie potrieb konkrétnych farníkov - ak niekto má nejaké ťažkosti.

Nasleduje 10 minút prosieb, kde sa modlíme za veci ktoré sa dejú mimo komunity. A potom posledných 10 minút sa modlíme za konkrétneho priateľa alebo jedného z nás kto to práve najviac potrebuje alebo kto nás poprosí o modlitbu - celé spoločenstvo takto objíma tohto brata/sestru.

Na záver sa modlíme Otče náš, držíme sa za ruky stojac v kruhu, ale tvárami sme vonku z kruhu - aby sme ukázali že rodinné spoločenstvo nie je uzavreté do seba, ale má byť a je určené k tomu, aby evanjelizovalo. Táto komunita je zážitkom Ježišovej prítomnosti, lebo on je v Centre tohto spoločenstva. Hostiteľská dvojica nemusí veľa rozprávať ani robiť veľké prípravy. Dôležité je, aby otvorila dvere svojho domu, a aby typickými rodinnými gestami prejavila Ježišovu prítomnosť v tomto dome.

Ak to je takto, tak rodinná komunita/spoločenstvo rastie. Skutočne rastie - až príde k tomu, že nás je veľa a potom sa spoločenstvo rozdelí na dve. V našej farnosti sme začali s jedným takýmto spoločenstvom a po 3 rokoch máme 4 spoločenstvá a už máme 125. stretnutie. A to sme si spočiatku vôbec takto nepredstavovali. Lebo vtedy sme mali veľa detí, veľa povinností. A tie skupiny do ktorých sme predtým chodili sa nakoniec všetky rozpadli, a my sme nakoniec takto dobre dopadli.

Otázka: Sú na stretnutí deti spoločne s dospelákmi?

Deti organizujeme podľa toho aká je situácia v rodinách. U nás sú deti na hornom poschodí. A premietame im nejaký film v tom čase - väčší si pozerajú film a malí sa hrajú. Teraz už máme aj 20 detí v dome a zvládame to. A tieto deti aj keď boli malé, vždy chápali že tam dole na tom prvom poschodí sa deje niečo dôležité. A boli preto vždy pokojné. Ale myslím že to najkrajšie je to, že tie deti ktoré vedia čo sa dole deje, že rodičia sa rozprávajú, modlia, že je Pán s nimi, tak je to pre nich zážitok a škola Božej prítomnosti. A spolu s nami sú tieto deti až na záver pri modlitbe Otče náš. Ak sa stane že sa nestretneme niektorý týždeň kvôli vážnemu dôvodu, našim deťom to najviac chýba.

Som presvedčený, že Duch Svätý vám dá schopnosť pochopiť oveľa viac ako som vám povedal. Stačí otvoriť srdce.