Detský strach

27. marec 2013 / Dominika

Vytlačiť

Možno to bude znieť zvláštne, ale aj dnes, v dobe rôznych bezpečnostných systémov, komunikačných zariadení a všadeprítomných kamier potrebujeme cítiť strach. Prečo? Jednoducho preto, aby sme prežili.

Ak by sme sa nebáli, kľudne by sme jazdili po opačnej strane vozovky, snažili sa pohladiť leva cez mreže v ZOO či usmievali sa na cyklistu, ktorý sa na nás vyrútil spoza zákruty. Preto je dobré, ak aj deti určitý strach pociťujú a naučia sa nerútiť sa ďalej do nebezpečenstva, ale ujsť, alebo sa zastaviť... Trochu strachu či skôr opatrnosti by sme im mali vštepiť aj čo sa týka neznámych ľudí (najmä pri príliš priateľských či inak podivne sa správajúcich cudzích osobách).

Na druhej strane, príliš veľký, zbytočný a nezvládnutý strach je brzdou, handikepom - ak nám bráni normálne komunikovať s okolím, prihlásiť sa v škole, zobrať na seba zodpovednosť alebo prevziať iniciatívu.

Ak chceme naše deti naučiť ovládať strach, aby nebol brzdou, ale naopak hybnou silou v ich živote, musíme ich naučiť ZAMYSLIEŤ SA. To znamená, že ich naučíme používať rozum, aby zvážili, či je ich strach opodstatnený.

Tak znova zopár zásad:

Opierajte sa o fakty

Najmä v období približne troch až štyroch rokov sa nám môže zdať, že naše dieťa sa bojí hádam všetkého. Je to normálne, stáva sa práve súčasťou veľkého sveta, opúšťa bezpečie „maminej sukne" a tak reakciou na akékoľvek potenciálne ohrozenie je strach. Rozprávajte sa s ním, čoho sa bojí, prečo sa bojí... majte s ním trpezlivosť, ale dajte mu najavo, že vy sa týchto vecí nebojíte. Dodáte mu tým odvahu.

Rozprávajte sa s ním o strachu

Ak má vaše dieťa strach z niečoho reálneho, ale nie veľmi opodstatneného, vysvetlite mu, že je veľmi nepravdepodobné, že sa jeho obavy vyplnia (je síce možné, že do Zeme narazí meteorit gigantických rozmerov, ale je to veľmi nepravdepodobné, teda minimálne to, že sa to stane práve jeho generácii J). Skúste, podľa vyspelosti dieťaťa aj vymyslieť plán, čo je potrebné spraviť, zmeniť, aby sa dieťa znova cítilo bezpečne.

Nepodporujte strach z nereálnych vecí

Nestrašte ho príšerami, ježibabami a podobnými fantasy bytosťami. Na „pohrozenie" využívajte len logické dôsledky jeho konania. Ak si dieťa nechce upratovať hračky, určite sa mu nevyhrážajte Hračkožrútom, ale jednoducho povedzte, že ak si ich neuloží, odložíte ich napr. na týždeň vysoko na policu a nebude sa môcť s nimi hrať. Na druhej strane, ak sa bojí Lochnesskej príšery pod posteľou, povedzte mu, že je to len výmysel a kľudne to spolu prebádajte J.

Naučte ho zvládať stresové situácie

Napriek všetkej obozretnosti sa môže stať, že vaše dieťa sa zatúla v nákupnom centre, nastúpi do nesprávneho autobusu alebo príde zo školy domov a nikoho tam nenájde. Nacvičujte s ním správanie v týchto nebezpečných situáciách a tým ho naučíte premýšľať, ako sa z nich dostať (najlepšie hravou formou: Čo by si robil, keby..."). Samozrejmosťou by malo byť, že staršie dieťa ovláda naspamäť minimálne jedno telefónne číslo svojich rodičov.

Nepodporujte „spoločenskú plachosť"

Niekedy sa stane, najmä u malých detí v predškolskom veku, že inak živé, spontánne, komunikatívne dieťa sa v spoločnosti dospelých mení na utiahnuté, plaché kuriatko, ktoré zo seba nevydá ani hlások (samozrejme predpokladáme, že sú to úplne normálni, nikoho neohrozujúci dospelí). Dôvodom prílišnej plachosti je často neprimeraná pozornosť, ktorú niektorí dospelí práve týmto nesmelým deťom venujú, aby ich primäli k reči. Často nasleduje aj nejaké, napr. sladké odškodné, pre nesmelého chudáčika. Dieťa tak dostáva viac pozornosti, ako keby sa správalo normálne a tento „divadelný" model skúsi aj nabudúce, aj neskôr... až sa to preň stane normálnym správaním. Falošná plachosť však nikomu pre život nič neprinesie. Trvajte na tom (a spoločne to doma trénujte), aby sa vaše dieťa naučilo pozdraviť, pri komunikácii nadviazať očný kontakt a nehanbilo sa napr. aj prijať ponúkanú ruku na pozdrav. Rovnako predstaviť sa menom by nemal byť už u predškoláka žiaden problém. Aj on, aj ľudia sa v jeho spoločnosti budú cítiť príjemne. A to nielen teraz, ale aj v budúcnosti.

Spracované podľa knihy S. Biddulpha: Proč jsou šťastné děti šťastné (Portál 2006), pripravila Dominika

zdroje pictures: google, www.mychildhealth.