Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Mk 8, 34 – 9, 1
Ježiš zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.
Nasledovať Ho po cestách evanjelia nie je pre slabé povahy. Ide o totálne obrátenie perspektívy: ide o to naučiť sa žiť podľa Jeho životného štýlu. Štýlu, ktorý zahŕňa utrpenie a výsmech za rozhodnutia urobené v Jeho mene. Toto je kríž, o ktorom hovorí Ježiš.
O tomto „kríži, ktorý treba niesť“, som podľa mňa počul príliš veľa všelijakých rečí. Kade kto hovorí o kríži, ktorý Boh dáva, keď dôjde k nešťastiu, náhlemu úmrtiu, chorobe, neúspechu v živote. Ale čo je to za boha? Vari by taký boh mohol existovať? Boh, ktorý sa kochá v našom utrpení? Toto je „Otec“, ktorého nám Ježiš zjavuje? Vôbec si to memyslím! Choroba, smrť, ťažkosti sú súčasťou umenia žiť: je to život sám, jeho krehkosť, ktorá nás stavia do týchto skutočností.
O akom kríži teda Ježiš hovorí? Hovorí o pohŕdaní a výsmechu, ktoré sa na nás vylieva zakaždým, keď žijeme jeho posolstvo, zakaždým, keď žijeme radikálnosť evanjelia. Je to opovrhnutie, ktoré znášali odsúdení, keď kráčali cestou na popravisko. Toto je „kríž, ktorý treba niesť“ za Ním, čiže to nie je kríž daný Bohom, ale dôsledok, ktorý každý prijíma do tej miery, do akej sa rozhodne nasledovať Učiteľa.
Keď sa rozhodneme prijať Ježišovo posolstvo a štýl, keď sa rozhodneme, ako on, žiť v dôvernej intimite s Otcom, aby sme odhalili jeho milosrdnú tvár, keď si osvojujeme jeho radikálne rozhodnutia, pripravme sa na to, že budeme opovrhovaní a odmietnutí.
Učeník nie je ten, kto má všetko v poriadku a necháva hlasne rozozvučať svoj zvon: učeník je ten, kto kráča za svojim Učiteľom s jediným cieľom, aby rozžiaril Otcovu tvár a otvoril priestory pre jeho pôsobenie, ktoré uzdravuje ľudstvo. Ježiš otvára cestu: a ako vždy je na nás, aby sme sa rozhodli, na ktorú stranu sa postavíme.
