SpäťÚvod / Články / Naše projekty / duchovné cvičenia / Nik nesmie byť vylúčený
Ježiš a monsignorPôst - návrat k Prameňu

Nik nesmie byť vylúčený

7. december 2021 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť Vytlačiť
Nik nesmie byť vylúčený

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu o zablúdenej ovci a láskavom pastierovi ... 

 

Mt 18, 12 - 14

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.

Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“

 

Ježišovo učenie o maličkých, o učeníkoch považovaných za bezvýznamných, ktorí si však osvojili pravé hodnoty kráľovstva (služba druhým), pokračuje ďalšou témou prezentovanou formou podobenstva.

V podobenstve o stratenej ovci Ježiš odkazuje na maličkých v spoločenstve, ktorí sa cítia podvedení správaním tých, čo sa v nej cítia veľkí, a hrozí im, že poblúdia (sú pohoršení).

Matúš až trikrát opakuje, že táto ovca nie je stratená, ale zablúdená, či lepšie podvedená, zradená – podľa významu gréckeho slovesa planaô, čo znamená odvrátiť, zradiť, priviesť do omylu (pozri Iz 53, 6 LXX) .

Jednotlivé prvky tohto podobenstva odkazujú na Knihu proroka Ezechiela, kde je opísaný Pánov slovný útok voči pastierom Izraela, „ktorí pásli seba“ a nestarali sa o stádo (Ez 34, 2). Boh odníma stádo pastierom, ktorí sa nad ním vyťahovali, a sám sa stará o ovce a tvrdí: „stratené vyhľadám, odohnané zavrátim“ (Ez 34, 16 LXX).
Spoločenstvo, ktoré namiesto služby ukazuje tvár nadvlády, je spoločenstvom, ktoré podvádza a zrádza svoju vieru v Otca každého človeka.

Zablúdená ovca je obrazom všetkých, ktorí sú sklamaní kresťanským spoločenstvom, pretože v ňom nenachádzajú hodnoty bratstva, podieľania sa a odpustenia, ale rivalitu, nenásytnosť a zatrpknutosť.

Ježiš sa vo svojom rozprávaní pýta poslucháčov na ich názor („Čo myslíte?“) a považuje za samozrejmé správanie, ktoré sa však javí v protiklade so zdravým rozumom. Žiaden pastier by nenechal svoje stádo kdesi uprostred hôr bez dozoru a nešiel by hľadať jednu jedinú ovcu, o ktorej si napokon ani nie je istý, či ju vôbec nájde. Ale pre Ježiša je hodnota zablúdenej ovce, obraz maličkých, rovnaká ako hodnota ostatných deväťdesiatich deviatich. V očiach Pána je cenný každý človek.

"A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili."

Pastierova radosť z toho, že deväťdesiatdeväť oviec bezpečne prečkalo jeho neprítomnosť, nie je porovnateľná s radosťou, ktorú prežíva pri nájdení zablúdenej ovce. Evanjelista tak zdôrazňuje hodnotu tejto jedinej ovce v porovnaní s ostatným deväťdesiatimi deviatimi.

Na rozdiel od toho, čo čítame v Ezechielovi a čo by očakávali poslucháči, Ježiš netvrdí, že pastier privádza zablúdenú ovcu späť do košiara s ostatnými deväťdesiatimi deviatimi. Stádo sa totiž stalo rizikovým prostredím. Keď je spoločenstvo ovládané ambíciami a rivalitou a nie je schopné odpúšťať ani prijímať, stáva sa nebezpečným a klamlivým prostredím, ktorému je lepšie vyhnúť sa, aby človek nepoblúdil.

Práve preto pastier neprivádza ovcu späť do stáda. Stádu totiž nehrozia iba vonkajšie nebezpečenstvá, ale aj vnútri skupiny sa môžu vyskytnúť postoje v protiklade s evanjeliovým učením a hrozí, že namiesto pastierov, ktorí slúžia stádu, sú v ňom draví vlci, ktorí ho roztrhajú na kusy (Mt 7, 15).

Pastier ide svojou cestou aj so zablúdenou ovcou, vytvára s ňou intímny a hlboký vzťah. Nenavracia ju späť do stáda, ktoré tak prichádza nielen o jednu ovcu, ale aj o pastiera.

"Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých."

Spoločenstvu, ktoré sa modlitbou Otče náš zaviazalo spolupracovať na naplnení Otcovej vôle (Mt 6, 10), Ježiš pripomína konečný cieľ tejto vôle: aby sa každý človek mohol stať Božím dieťaťom. Nikto sa nesmie cítiť vylúčený z tohto plánu Stvoriteľa pre ľudstvo.

Úloha hľadať tých, ktorí sa vzdialili (zabúdili), sa netýka iba Ježiša, ale všetkých učeníkov. Spoločenstvo veriacich je Kristom povolané byť „svetlom sveta“ (Mt 5, 14), čím je pozvané spolupracovať na tom, aby Otcova láska sa dotkla všetkých ľudí.

preklad: Zuzana Černá

Citované z knihy

Alberto Maggi: Podobenstvá ako kamene

vydalo ZAOSTRI NA RODINU, 2017
 

Autor: Alberto Maggi, OSM
Fotografia: Stano Radič
Zdroj: studibiblici.it
Diskusia (0)
Zatiaľ žiadny komentár
Nový komentár
Pridať príspevok
Registrovať sa môžete TU. Prihlásiť sa môžete TU.
Podobné články

Čo obnoví rodinu?

18. február 2013 / duchovné cvičenia

teologie těla pro začátečníky

Ak budúcnosť ľudstva stojí na manželstve a rodine, je nutné aby aj manželstvo a rodina prešli obnovou. Táto obnova nespočíva v tvorbe akéhosi iného či...

Nebo je stretnutie

26. november 2019 / duchovné cvičenia

Nebo je stretnutie

Pri čítaní evanjelia dnešného dňa nám až behá mráz po chrbte, keď si predstavíme že by sme toto všetko mali zakúsiť na vlastnej...

Tri podmienky slobody

4. november 2020 / duchovné cvičenia

Tri podmienky slobody

Aby sme správne chápali evanjeliá, treba ich čítať v pôvodnom jazyku a v aktuálnom historickom kontexte ich vzniku. Málo kto z nás však na to má...

Približovali sa k nemu hriešnici

5. november 2020 / duchovné cvičenia

Približovali sa k nemu hriešnici

Včera sme počuli radikálne podmienky slobody voči Ježišovi - zbavenie sa falošnosti, rodinných pút, svojej povesti a oslobodenie sa od vlastnenia majetku a tak vziať kríž....

N