Odpúšťame, lebo nám bolo odpustené ...

"Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.

Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy". 

 

Naozaj, s "tŕnistou" ponukou dnes prichádza Učiteľ, dotýka sa však podstaty našej viery.

 

Ako čítať tieto slová? Naozaj Otec môže "neodpustiť"?

 

Myslím, že význam Ježišových slov je treba pochopiť iným spôsobom. V skutočnosti pripomína svojim, teda aj nám, že máme "moc" "zablokovať", alebo "urobiť neplodným, sterilizovať" odpustenie, ktoré nám Otec neustále dáva.

 

Boli sme vychovávaní tak, aby sme si mysleli, že je treba žiadať o odpustenie, aby nám ho Otec udelil. Ale Boh vždy odpúšťa, bez toho, aby bolo nutné ho o to prosiť, pretože je láska a ako taký nemôže konať ináč, len odpustiť (pozrite si podobenstvo o milosrdnom Otcovi; hovorí o podstate Otcovho srdca).

 

Faktom je, že nás žiada, aby ponúknuté odpustenie bolo zdieľané a nezredukované na obyčajnú osobnú záležitosť medzi nami a Ním (a nevstupujem do záležitosti sviatosti zmierenia ... ktorá niekedy preberá črty daňového priznania, z ktorého každý dúfa, že vyjde s čo najmenším možným poškodením!!!).

 

To je dôvod, prečo sa nám Ježiš takto prihovára: ak nie sme ochotní rozprúdiť toto odpustenie medzi nami, ak sa nestane základom našich vzťahov, urobíme sterilnou Otcovu lásku v nás.

 

Spoločenstvo Ježišových učeníkov je v podstate spoločenstvom mužov a žien neustále otvorených a ochotných odpustiť, pretože im je neustále odpúšťané. Iba takým spôsobom sa Kráľovstvo stáva skutočnosťou schopnou zásadne meniť naše spolužitie, náš sociálny životný štýl. Odpúšťame, lebo nám bolo odpustené: a ak je to nevyhnutné, odpúšťame hoci strácame, aj zoči voči odmietnutiu, lebo tak koná Otec a žiada nás, aby sme sa pripojili k Jeho štýlu.