Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Lk 11, 29 - 32
Keď sa schádzali zástupy, začal Ježiš hovoriť:
„Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie."
Ježiš neponúka iné znamenia, ako Jonášovo: znamenie Božieho milosrdenstva, ktoré sa ponúka všetkým, také silné, že aj obyvatelia Ninive sa obrátili.
Ak to nedokážeme pochopiť, budeme stále hľadať ďalšie znamenia: znamenia, ktoré by mohli potvrdiť našu predstavu o Bohu, znamenia, ktoré by mohli uspokojiť a potvrdiť náš spôsob myslenia, znamenia, ktoré by ukazovali na smer nášho náboženského myslenia.
Teda tu je vrchol zvráteného vzťahu s Bohom: namiesto toho, aby sme samy dali znaky dôvery a poslušnosti voči Bohu, vyžadujeme a očakávame, aby on poslúchal nás!
V Ježišovi Boh prejavuje ako definitívne znamenie svoje milosrdenstvo. Takým spôsobom hlboko rešpektuje našu slobodu, takže sa môžeme rozhodnúť, či jeho ponuku prijmene, alebo nie.
Iné znamenia teatrálneho typu, ktoré donucujú, či nariaďujú súhlas, sú odmietnuté ako pokušenie, lebo degradujú našu prirodzenosť Božích synov a deformujú tvár toho, ktorý "si postavil svoj stan medzi nami", znamenie svojej veľkolepej krehkej božskosti.
Boh nám nemôže dať iné znamenie, ako je znamenie jeho milosrdenstva a jeho lásky: úsilie hľadať iné znamenia je úplne zbytočné. Ba čo viac, ak toto znamenie pochopíme a prijmeme, sme povolaní, aby sme sa sami stali znamením tohto milosrdenstva, viditeľným a čitateľným znamením. Bez zbytočných nánosov, bez požiadavky, že musíme byť čítaní a prijatí, bez toho, aby sme si nárokovali na to, že sme jediným pravým znamením. Jediný, kto má na to nárok je Syn.
Sme povolaní, aby sme ho nasledovali. Jeho, nie predstavy, ktoré sme si o ňom vytvorili! On je jediným autentickým a dokonalým "znamením" Otca: prijať ho znamená odvážne, tak ako On a s Ním, kráčať cestou na ktorej sa staneme znamením.
Cirkev sama, ako spoločenstvo učeníkov, je znamením toho všetkého. Cirkev, ktorá nasleduje skôr svoje vlastné predstavy o Učiteľovi, ako samého Učiteľa je odsúdená na to, aby sa stala nečitateľným a zavádzajúcim znamením. Ako taká bude schopná produkovať iba "zlé pokolenie", čiže pokolenie mužov a žien, neschopných čítať znamenia Jeho prítomnosti, a ako následok neschopných stať sa znameniami. Ježiš hovorí o "tomto" pokolení dnes a je len na nás, ako sa rozhodneme.
