Otec sa nezaujíma o seba, ale o druhých

Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval.

Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov.

Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.

 

Zatiaľ čo včera Učiteľ žiadal svojich učeníkov, aby nie len konali službu, ale sami sa stali služobníkmi v službe životu, dnes tomu všetkému dáva podobu príkladu v známom podobenstve: "Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru ..."

 

Je to pekný obraz našej ľudskej spoločnosti, kde bohatí sú stále bohatší a  chudobní stále chudobnejší.

 

Veľké scenáre, makroskopické vízie však zapúšťajú korene do mikrokozmu našich spoločenstiev, našich jednotlivých rozhodnutí. Každý krok ľahostajnosti, maskovanej za falošné obavy z druhého sa pretavujú do myšlienok typu "čo už len ja môžem vyriešiť?". To všetko spôsobuje, že sa objavujú noví chudobní.

 

Každé spoločenstvo, ktoré slávi Eucharistiu bez toho, aby si uvedomilo, že "Lazár" stojí pri jeho dverách je spoločenstvom, ktoré neslávi Pánovu večeru, ale sa zúčastňuje prepychového hodovania boháča, príliš zaujatého "sebanasýtením", aby videl druhých.

 

Boháč nie je zlý, ešte horšie: je ľahostajný.

 

Boháč je úplne v kontraste s Otcom, ktorého Ježiš prišiel zjaviť: boháč je tak zaujatý sebou, že nevníma, nevidí druhého.

 

Otec je tak zaujatý druhým (nami), že nás chce urobiť takými, akým je On.

 

My, na ktorej strane stojíme?