Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Jn 6, 1 - 15
Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
"Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby, ale čo je to pre toľkých?"
Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim.
Čo sa stane, keď sa podeleníme s málom? Že to málo sa stane večným životom, lebo keď sa delíme, zažívame vzťah a lásku.
Človek žije zo vzťahu a z lásky, nežije preto, aby jedol; chlieb nám dnes určite nechýba; napriek tomu žijú ľudia šťastne?
Problémom chleba nie je hromadenie či výroba, ale distribúcia, podelenie sa. Človek je hladný po vzťahoch a žije zo vzťahov, ktoré má. Zamyslime sa a zistíme, že znamenie začína práve tu. Teda, vychádzajúc z toho, že ten chlapec – je zaujímavé, že toto slovo v gréčtine môže označovať aj sluhu, teda evanjelista určite naráža na Ježiša – dáva k dispozícii päť chlebov a dve ryby. Keby ich držal pre seba, znamenie by sa neuskutočnilo, čiže ono začína práve tu.
Tých päť chlebov a dve ryby tiež niečo ukrýva: celkovo je to číslo sedem. Sedem je dokonalé číslo, odkazuje na sobotu - Boží odpočinok. To znamená, že v našom každodennom chlebe, ak sa oň delíme, už existuje dokonalosť stvorenia, ktoré nachádza Boha, lebo Boh je láska a podelenie sa; ide len o to, aby sme to takto žili.
Máli sa nám: čo je to päť chlebov a dve ryby? Päť chlebov a dve ryby tvoria spolu čislo sedem, uvádzajú nás do siedmeho dňa, dávajú nám plnosť života, lebo plnosťou života je láska a zdieľanie. Keby sme toto realizovali, vyriešili by sme všetky problémy sveta aj na ekonomickej úrovni a dali by sme všetky naše vedecké poznatky, múdrosti, filozofie a techniky do služieb človeku, nie na jeho vykorisťovanie a utláčanie. Potom by bol svet skutočne rajom, tak, ako ho Boh naplánoval.
Teda žiť chlieb tak, ako to Ježiš navrhuje, naozaj znamená nechať rozkvitnúť púšť, urobiť raj na zemi, okúsiť večný život, ktorý oslavujeme v Eucharistii, ktorá je základom kresťanského života.
Tu Ježiš berie chleby, vzdáva vďaky a rozdáva ich: to sú ústredné slová evanjelia, ktoré vysvetľujú celý Ježišov život a predchádzajú gesto, ktoré Ježiš urobí pri poslednej večeri a o ktorom Ján nehovorí. Miesto toho, aby rozprával o poslednej večeri hovorí o Ježišovi, ktorý umýva nohy a dáva nám prikázanie lásky, lebo jesť tento chlieb v praxi znamená stať sa služobníkmi svojich bratov a sestier a navzájom sa milovať tak, ako On miloval nás.
