Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Jn 6, 35 - 40
Ja som chlieb života.
Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
Každému človekovi dal Pán tri dary. Prvým je celý svet, druhým je jeho vlastné ja, tretím je sám Boh.
V podstate každý dar je vyjadrením sebadarovania. To všetko je človeku darované nezištne, bez toho, aby preto niečo urobil; je však na ňom, či ich s vďačnosťou prijme a zažije v nich dar, v ktorom mu Boh dáva zo seba samého.
Chlieb živí život, nie je však životom. Život je prijímanie sveta a seba samého ako dar Božej lásky. Vzťah s ním je šťastím, po ktorom túži každý: večný život znamená povedať áno tomu, kto dáva vždy áno každému stvoreniu.
Kto robí z chleba, zo seba alebo z čohokoľvek iného, vrátane zákona a zmluvy, svoj fetiš, je ako ten, kto sa zamiluje do zásnubného prsteňa a nie do toho, kto mu ho dal. Potom to, čo je znamením, stráca zmysel, čo je prostriedkom, stáva sa cieľom: život sa redukuje na hromadenie nezmyselných znakov a prostriedkov bez cieľa.
Jeme tak pominuteľný pokrm. Naozaj, otrávený chlieb, po ktorom človek zahynie.
Chlieb, ktorý Ježiš ponúka, je on sám, jeho životný štýl úplného sebadarovania. Ako „chlieb“ nám dáva svoj život Syna; „jesť ho“ znamená asimilovať ho, aby sme z neho a ako on žili.
V dialógu sú chlieb a viera v Ježiša úzko prepojené. Prísť k Ježišovi naznačuje pohyb viery, ktorý sa uskutočňuje tým, že ho „jeme a pijeme“, aby sme z neho žili.
Hlad a smäd naznačujú potrebu šťastného a plného života, po ktorom človek túži. „Tí, čo ma jedia, budú mať ešte väčší hlad po mne, čo ma pijú, budú mať ešte väčší smäd po mne“, hovorí múdrosť (Sir 24,21) a zdôrazňuje kvalitu svojho daru, ktorý vzbudzuje stále väčšiu túžbu bez toho, aby vyvolal odpor z presýtenia.
Tu však Ježiš zdôrazňuje spokojnosť z nasýtenia; inak by to bola neustála frustrácia. Dokonca je tu uspokojená aj Adamova pôvodná túžba: stať sa podobným Bohu (Gn 3, 5).
