Rozdával sediacim koľko chceli

12. apríl 2024 / Alberto Maggi, OSM

Vytlačiť

Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:

Jn 6, 1 - 15

Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského, čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých.

Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko bola Pascha, židovský sviatok. Keď Ježiš pozdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: "Kde nakúpime chlieb, aby sa títo najedli?" Ale to povedal len preto, aby ho skúšal, lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: "Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok."

Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: "Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby, ale čo je to pre toľkých?" Ježiš povedal: "Usaďte ľudí!" Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.

Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj ryby, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: "Pozbierajte zvyšné kúsky, aby nič nevyšlo nazmar!" Pozbierali ich teda a zvyškami z piatich jačmenných chlebov, odrobinami, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.

Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: "Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet." Ale keď Ježiš poznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znovu utiekol na vrch, celkom sám.

Epizódu podelenia sa s chlebami a rybami prinášajú všetci štyria evanjelisti. Prečo je taká dôležitá? V tomto rozprávaní sa aktivizuje a predobrazuje zmysel Eucharistie. Zvlášť Ján z nej urobí tému celej šiestej kapitoly svojho evanjelia, najdlhšej kapitoly, ktorá má 71 veršov.  Kontext, do ktorého príbeh zasadil je z knihy Exodus. Nachádzame tu tému mora, tému vrchu, tému Veľkej noci - Paschy, tému pokušenia a tému chleba. Zatiaľ čo na púšti to bol zástup, ktorý musel žiadať Boha, aby bol nasýtený, tu je to Ježiš, ktorý je Bohom a predchádza želania a potreby ľudí, ale výsledky sú sklamaním. 

Evanjelista píše: "Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov", päť jačmenných chlebov pripomína Elizeov zázrak, ktorý dvadsiatimi chlebami nasýtil sto ľudí, "a dve ryby. Na tom mieste bolo mnoho trávy.", avšak, "čo je to pre toľkých!?".  Hľa, veľmi cenné poukázania evanjelistu: "Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“", doslovne: dajte týchto ľudí ležať (nech si poľahajú). Dôležité je tu slovo: "človek", ktoré evanjelista používa, a prečo usadiť, doslova ľahnúť si? Počas slávnostných hostín, počas paschálnej večere pri stolovaní v bohatých domoch sa jedlo podľa grécko rímskeho zvyku po poležiačky. Kto mohol jesť poležiačky? Len ten, kto mal sluhu, ktorý ho mohol obsluhovať. Hľa, tu je prvý význam eucharistie: urobiť všetko preto, aby sa ľudia cítili ako páni, čiže ako plne slobodní.

Evanjelista pripomína, že tam "bolo mnoho trávy", odvoláva sa na 72 žalm, na mesiášske časy hojnosti, "Na tom mieste", slovo miesto Ján vždy používa na chrám, tu označuje miesto, kde sídli Ježiš.  Zatiaľ čo v chráme je to človek, ktorý musí obetovať Bohu, tu je to Boh, ktorý sa obetuje človekovi. "A mužov si tam posadalo", poľahalo, "okolo päťtisíc". Prečo číslo päťtisíc? Lebo podľa Skutkov apoštolov  označuje číslo prvotného kresťanského spoločenstva, predovšetkým však je násobkom čísla päťdesiat, ktoré označuje činnosť Ducha, päťdesiat sa po grécky povie “pentecoste”.

Tu evanjelista pre ľudí nepoužíva slovo, ktoré predtým použil: “antropous”, ale “andres”, čo označuje dospelých mužov. Eucharistia robí z ľudí dospelých mužov, plných ľudí, čiže slobodných ľudí. "Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky", od slovesa ďakovať, od slovného spojenia vzdávať vďaky pochádza slovo eucharistia, "a rozdával sediacim", slovo sediaci sa tu objaví po tretí raz a Ježiš vykoná veľmi dôležitú vec: nevyžaduje rituálne umývanie rúk. Netreba sa očisťovať, aby sme mohli jesť Pánov pokrm, ale je to Pánov pokrm, ktorý očisťuje ľudí. 

A jedli "koľko chceli". Zatiaľ čo manna bola ohraničená a dávka odmeraná, tu je hojnosť.  Ak už viac egoisticky nehromadíme pre seba, ale sa štedro delíme s druhými, vládne hojnosť. Veď evanjelista hovorí, že "naplnili dvanásť košov" lebo tak ako je dvanásť Izraelských kmeňov, je možné nasýtiť celý národ. 

Bohužiaľ, bohužiaľ účastníci nepochopili.  Evanjelista píše: "Keď  ľudia". Začal slovom ľudia, potom ich účasť na eucharistii urobila dospelými mužmi, zrelými ľuďmi a teraz sa znova stávajú ľuďmi, prečo? Nepochopili, neprijímajú stav zrelých, dospelých ľudí, chcú sa podriadiť.   

"Videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok", ten, ktorý podľa Mojžišovej línie má priviesť všetkých k dodržiavaniu Zákona, "ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom", chcú poslúchať, chcú sa podriadiť, nechcú zrelosť a nechcú slobodu, "znova sa utiahol na vrch celkom sám". Ako sa Mojžiš utiahol na vrch potom, keď ľud zlyhal a klaňal sa zlatému teľaťu, tak aj Ježiš sa znovu utiahne sám na vrch. Podriadenosť a poslušnosť je pre Ježiša to isté ako modloslužba, lebo on je Boh, ktorý oslobodzuje ľudí.