Koniec boja o dokonalosť - vďaka, Jill!

11. september 2014 / Letita Tiba

Vytlačiť

Kniha Jill Savageovej -  Dosť bolo dokonalých mám ma oslovila už svojim nadpisom a krásne výstižnou obálkou. S nadšením som sa teda pustila do čítania a musím povedať, že mi táto kniha dala veľa.

Aj vďaka nej dokážem v posledných dňoch urobiť pre svoju rodinu oveľa viac. Už ma neparalyzuje pocit, že "to nezvládnem" a "nech robím čo robím, nebude to dosť dobré." A naopak, nie je zo mňa ani "Mamastrašidlo", ktoré by úzkostlivo strážilo, či niektorý člen rodiny nenarúša jej ťažko vydobytý poriadok.

Netýka sa to len uprataného domu. Autorka opisuje mnohé oblasti, v ktorých sa my, mamy, často snažíme nejakým spôsobom dosiahnuť "dokonalosť". Chceli by sme vyzerať ako ženy z titulných strán časopisov, bývať v domoch ako z katalógu (krásne zariadených, alebo aspoň dokonale uprataných), variť chutné a zdravé jedlá, mať dokonalé manželstvo, deti, priateľov... Ale nedarí sa.

Prečo?

"Nikdy neporovnávaj svoje vnútro s vonkajškom niekoho iného." To je, dá sa povedať, hlavná myšlienka, ktorá sa vinie celou knihou.

Niekedy máme chuť posudzovať správanie iných. Ako môže urobiť toto... Ja by som nikdy... Prečo to neurobí takto... A pritom nevieme vôbec nič o pohnútkach, ktoré ich k tomu vedú. Nevieme, v akej situácii sa nachádzajú a koľko sily ich stálo, aby vôbec urobili/neurobili to, čo vidíme.

No nejde len o súdenie iných. Oveľa častejšie súdime samé seba. Svoj výzor, svoje schopnosti, výsledky svojho snaženia. Svoje deti, svojho manžela... Svoju domácnosť porovnávame s obrázkami z časopisov o bývaní. (Alebo s bytom kamarátky, ktorá pred našim príchodom dôkladne upratala.) Správanie svojich detí porovnávame s deťmi od susedov - ale pritom vôbec nevieme, aké sú v súkromí. Schopnosti svojich detí porovnávame väčšinou s tými úspešnými, ale nedochádza nám, že úspechy v rôznych disciplínach dosahujú rôzni ľudia (rôzne deti), nemôžeme očakávať, že tie naše budú dokonalé vo všetkých oblastiach. Chceli by sme mať všetko dokonalé. Ale to sa nedá. Sme každá iná. Každá máme iné dary ... a iné slabosti. A tak je to dobre. Svet môže byť rozmanitý. Navzájom sa potrebujeme. Neporovnávajme, tešme sa jedna z druhej. Tešme sa z toho, čo máme i z toho, čo majú tí druhí.

Neposudzuj - miluj.

Druhých ľudí. Seba. Svojich blízkych. Svojho manžela. Svoje deti. Svojich rodičov...

Každý z nás má iné dary. Rôzni ľudia majú rôzne schopnosti, rôzne podmienky, rôzne nadanie... a rôzne obmedzenia. Nemôžeme sa navzájom porovnávať. Nemôžeme byť všetci rovnakí - a dobre že nie sme! Len Boh môže posúdiť, čo všetko stálo niekoho aby dosiahol ten stav napr. svojej domácnosti aký má. A len Boh vie, prečo dal práve tomuto (alebo tejto) také dary (alebo obmedzenia) a inému zase iné. A je to tak dobré.

V knihe Dosť bolo dokonalých mám autorka nielen popisuje "infekciu" dokonalosti. Ona nám ponúka aj protilátku. V každej kapitole radí, ako sa zbaviť zničujúceho pocitu, že všetci naokolo sú lepší, dokonalejší, schopnejší, ako ja. Učí nás, ako sa nenechať znechutiť vedomím vlastnej ne-dokonalosti. Alebo naopak, ako pre samé snaženie sa o dokonalosť neprísť o to najdôležitejšie - o vzťahy s našimi najbližšími.

Na záver sa s vami podelím aspoň o jednu vetu, ktorú som si v knihe podčiarkla (nedalo sa inak, túto knihu som "musela" čítať s ceruzkou v ruke a podčiarkovať, alebo vypisovať si časti, ktoré ma najviac oslovili):

"Dokonalé deti neexistujú - iba jedinečné deti, ktoré robia chyby a sú úžasné práve také, aké ich Boh stvoril."

(Dosť bolo dokonalých mám, s.59)

Komu nerobí problémy angličtina, určite nájde veľa inšpirácií na stránke autorky Jill Savageovej - NoMorePerfectMoms.com

PS Zaujímavá je aj ďaľšia kniha od autorky:

Dosť bolo dokonalých detí