Biblický komentár k dnešnému evanjeliu:
Jn 13, 1 - 15
Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa.
Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.
Pri Eucharistii na pamiatku „Pánovej večere“ si vypočujeme známy Jánov text, ktorý opisuje gesto „Pána a Učiteľa“, ako umýva nohy učeníkom.
Judáš sa už rozhodol „predať“ Ježiša za 30 strieborných: podľa knihy Levitikus je to cena za otroka alebo ženu (a táto zvláštnosť už veľa objasňuje!). Ježiš teda vykoná tú odpudzujúcu úlohu, ktorá bola vlastná jednotlivcom, ktorých považovali za podriadených vzhľadom na ich nadriadených (otrok-pán; manželka-manžel; deti-otec; učeníci-učiteľ). Toto sa robilo vždy predtým než si sadli za stôl, nikdy nie počas stolovania.
Ježiš robí presne tak, ako vždy vo svojom živote: presne naopak! On, Pán a Učiteľ sa znižuje, čím prejavuje svoju skutočnú nadradenosť alebo kráľovské postavenie: gesto lásky, ktoré sa premieňa na službu.
Nejde však o službu vo všeobecnosti, ako to, o čom často kážeme: urobme niečo pre druhých, prejavme ochotu, atď... Nie, je to poskytovaná služba, ktorá robí z mužov a žien „pánov“ tým, že ich oslobodzuje, lebo sú oslobodení láskou, preto schopní zohnúť sa a robiť to isté, aby sa aj z druhých bratov a sestier rovnakým spôsobom stali „páni“.
Ježiš neumýva nohy preto, aby ukázal, že sa znižuje, ale preto, aby pozdvihol druhých a dal ľuďom pochopiť, že v jeho spoločenstve neexistujú hierarchie, „nadriadenosti“, prestížne stupne hodnosti (so zodpovedajúcim oblečením, šperkami a rôznymi ozdobnými drobnosťami, ktoré treba vystaviť a tak ukázať dosiahnutý stupeň).
V jeho spoločenstve sú páni, ktorí sa stávajú služobníkmi, lebo iba tí, ktorí sú naozaj slobodní, ako môže byť iba pán, sa môžu naozaj stať služobníkmi. Vtedy a len vtedy má zmysel pripásať si „zásteru služobníka“: len tak neurobíme gesto „Pána a Učiteľa“ vyprazdneným a zbytočným.
